Vypadni, Clain!

19. časť.

Zvonenie môjho mobilu sa rozoznelo po celej miestnosti. Pomaly som sa dostala ku zmyslom a jemne som si pomasírovala viečka. Vstala som z postele a vo vrecku svojich nohavíc som našla svoj otravný mobil. Pretočila som očami, keď som zbadala, že je to moja mama.

,,Áno?" odkašlala som si.

,,Mladá dáma! Ak okamžite neprídeš domov, do konca života ťa nikam nepustím,"

,,Čo?" povedala som nechápavo.

,,Myslím, že ty dobre vieš, Ella. Nech si tu do desiatich minút, inak si ma neželaj," zavrčala a ja som musela svoj mobil odtiahnuť od ucha, aby mi nepraskli bubienky. Len som ju vypla a začala som sa rýchlo obliekať.

,,Čo sa deje?" Leov rozospatý hlas sa rozoznelo po miestnosti a mne poskočilo srdce.

,,Musím ísť domov, prepáč," povedala som v rýchlosti a venovala som mu pusu na čelo.

,,Zavolaj mi," zakričal za mnou, na čo som si pre seba prikývla a obula som sa.

Vybehla som z domu a o pár minút som už bola, kde má čakal veľký krik od mojej matky a domáce väzenie, ako inak. Volali jej zo školy, že som odišla spolu s Leom. Ani on z toho nemal práve najmenší problém.

***

,,Ella?" pribehol za mnou Norbi. Ten z Leovej partie.

,,Áno?" pozrela som sa na neho a vytiahla si zo skrinky učebnice.

,,Musím s tebou hovoriť," povedal vážne a za ruku ma ťahal preč.

,,O čo ide?" povedala som zvedavo a pozrela som sa do jeho čokoládovo hnedých očí.

,,Predtým ako si s Leom niečo začneš, mala by si vedieť, že mu ide len o pomstu. Nahnevala si ho tým, ako si ho strápnila a on ti to chce vrátiť tým najohavnejším spôsobom. Poznám ho a ty by si mu nemala veriť, Ella. Je to strašný hajzel,"

Jeho slová sa mi zarezávali do kože a slzy mi stiekli po tvári. Odišla som na záchod a snažila som sa odstrániť stopy po plači.

,,Nezáleží mu na mne," zašepkala som a pravda ma ranila viac ako kedykoľvek predtým.

Puklo mi srdce na malé kúsky. Ako keď rozbijete zrkadlo a ono a roztreští na tisíce malých častí. Utrela som si slzy a vybrala som sa na hodinu. Ospravedlnila som sa učiteľovi a sadla som si do lavice.
Po vyučovaní som musela zostať parlamentu pomáhať s výzdobou na ples. Bol to môj trest za včerajšok. Zdalo sa to fajn, až kým som v diaľke nezazrela Lea. Pretočila som očami a ďalej som sa venovala svojej práci.

,,Ahoj, srdiečko," objal ma zo zadu.

,,Nechaj ma," zavrčala som a odtiahla som sa.

,,Čo je?" venoval mi nechápavý pohľad.

,,Ešte sa pýtaj," odfrkla som si a pripevnila som umelý kvet na záves.

,,Čo?"

,,Už nikdy sa ku mne neozývaj! Neznášam ťa, Clain! Neznášam tvoj úsmev. Neznášam to ako ma dokážeš rozosmiať! Nenávidím tvoje nádherné oči! A zo všetkého najviac neznášam to, že ťa neviem neznášať. Tieto tvoje klamstvá a pomsty si nechaj pre Andreu. Nechápem, ako som ti mohla naletieť. A ešte sa k tomu s tebou vyspať. Och bože! Som tak hlúpa," povedala som a po lícach mi začali tiecť slzy. Odišla som od neho preč. Želala som si, aby som ho nikdy nestretla. Som len ďalšia z jeho rybičiek v oceáne.

,,Nikdy sa nespoliehajte na splnenie sľubov daných inými. Ani nečakaj žiadne ich prejavy lásky. Vyhneš sa tak väčšine citových zranení."

Tým som sa mala riadiť.

Janae177