Vypadni, Clain!

11. časť.

Prečo to nedokážem? Vždy keď sa jeho pery ocitnú na mojich som ako paralyzovaná. Nedokážem sa hýbať ani mu odporovať. Dokážem mu len oplácať jeho bozky. A teraz tu stojím, nahá v jeho objatí a znova pohltená jeho bozkami plnými vášne a túžby.

,,Ella," zavzdychal mi Leo do úst a ruky presunul na môj nahý zadok.

Vtedy som sa spamätala.

,,Leo, nie," odtiahla som sa od neho a v rýchlosti vzala svoje veci z gauča.

Zabuchla som za sebou dvere kúpeľne a po ich dĺžke som sa spustila k zemi. Čo to ten chlapec so mnou robí? Najviac sa mi nepáči to, že sa mi to páči. Páčia sa mi jeho bozky, jeho objatia. Do riti so mnou. Páči sa mi on celý. A najradšej by som ho bozkavala stále.

,,Ella, vylez už odtiaľ. No tak," Za dverami kúpelne už dlho stál Leo a búchal mi na dvere.

Nechcelo sa mi odtiaľ odísť. No inú možnosť som nemala. Bola som si istá, že Leo o chvíľu tie dvere vyrazí. Otočila som kľúčikom a ocitla som sa tvárou v tvár naštvanému Leovi.

,,Si normálna? Zavrieš sa do kúpeľne na pól hodinu a vôbec neodpovedáš,"

Bol fakt naštvaný.

,,Nebodaj si sa o mňa bál?" zasmiala som sa.

,,Nie," povedal to tak potichu, že som to skoro ani nepočula.

Zavrel za sebou dvere kúpeľne a už som počula len ako pustil sprchu. Bolo čudné, ako sa tak rýchlo ukľudnil. Ale kašlem na to. Veď to je predsa Leo. Mení náladu ako počasie.

***

Zobudila som sa na to že niekto zaklopal na dvere. Tu si človek nemôže ani chvíľu pospať. A kde zase je Leo, že nemohol otvoriť on? Porozhliadla som sa okolo seba a ten idiot sedel na gauči a v kľude si pozeral futbal.

,,To si nemohol otvoriť tie prekliate dvere, Clain? Mohla som ešte spať," Raz ma z neho porazí.

,,Sorry, nemohol. Ako vidíš pozerám futbal,"

,,To by ťa tých pár sekúnd, čo by si prešiel k dverám zabilo?"

,,Možno áno, čo ak by práve dali gól?"

Ach bože. Ten chlapec asi nič nemiluje viac ako futbal. Už som aj zabudla, že niekto klopal, dokým sa klopanie neozvalo znova.

,,Leo, choď otvoriť," zamrmlala som a ani som už neotvorila oči.

,,Nie, nie srdiečko. Už sa zobuď a utekaj k tým dverám, nech si môžem prezrieť tvoj zadoček," zasmial sa na mne ale myslel to vážne.

,,Leo," zakňučala som a dúfala, že ho obmäkčím. No neúspešne. Tak som vstala a šla k dverám. Myslela som, že to je mama alebo Mitchie, ktorá si zabudla kľúče. No keď som otvorila dvere zistila som, že som sa mýlila.

Predo mnou stál totiž nejaký chlapec. Ešte nikdy som ho nevidela. Bol pekný. Vysoký, blond vlasy, modré oči. Presne typ chlapca aký sa mi páči. Po chvíli som si uvedomila že naňho len čumím a určite som aj zabudla zavrieť ústa. "Dobrý deň, prepáčte že ruším ale len som vám doniesol osušky." Bože, bol fakt sexi. " Ď- ďakujem," vykoktala som no ani ma nenapadlo tie osušky mu vziať. Asi som fakt nemožná. "A prosím, nevykaj mi, si asi rovnako starý ako ja," zasmiala som sa a dufam že som znela aspoň trochu rozhodne.

,,Všetkým hosťom máme vykať, no ak tak chceš tak môžeš byť výnimka," zasmial sa aj on a v lícach sa mu objavili rozkošné jamky.

,,Tak sa zatiaľ maj. Dúfam, že sa ešte stretneme," podal mi tie osušky a otočil sa na odchod.

Ešte som chvíľu stála vo dverách, s osuškami v rukách a pozerala za ním. Keď sa mi už úplne stratil z dohľadu, zavrela som dvere a odniesla osušky do kúpeľne.

,,Kto to bol?" spýtal sa Leo, ktorý sa z gauča už stihol premiestniť na posteľ.

Ako tak pozerám, asi budem spať na gauči. Posteľ je len jedna a vedľa Lea spať nebudem. A stavím sa, že on na gauči nebude chcieť spať.

,,Haló, Zem volá Ellu," zamával mi rukami pred tvárou a smial sa na výraze mojej tváre.

,,Čo si hovoril?"

Úplne som zabudla, že sa niečo pýtal.

,,Že kto to bol. Bola si nejak dlho pri tých dverách a teraz ma vôbec nevnímaš. Videla si snáď ducha?"

,,Nejaký chalan nám doniesol osušky," musela som sa usmiať keď som si naňho spomenula.

,,To z neho si tak mimo?" zasmial sa.

,,Ja nie som mimo, len som sa zamyslela,"

Dúfam, že som znela aspoň trocha presvedčivo.

,,O čom ste sa tak dlho rozprávali?"

Čo ho to zaujíma?

,,Dnes ešte o ničom,"

,,Dnes?"

,,No hej. Ešte sa snáď stretneme,"

,,Pôjdeš s ním niekde?"

Už sa nesmial. Rozprával úplne vážne.

NnČo ťa to trápi? Možno áno možno nie. Môže ti to byť jedno," možno som mu odpovedala dosť hrubo, ale nech sa nestará.

,,Ale nie je mi to jedno," to už skoro zakričal.

,,Nebodaj žiarliš, Clain?" drzo som sa zasmiala a bola som vážne zvedavá čo mi povie.

,,Kurva, nie. Určite nežiarlim," povedal tvrdo, postavil sa a odišiel na balkón.

,,Srať na teba, Clain," zamrmlala som si pre seba.

Vzala som si svoje pyžamo, v kúpeľni som sa prezliekla a chystala som sa do postele. No tam už ležal Leo. Chcela som si vziať periny a ľahnúť si na gauč, ale Leo ma chytil za ruku a stiahol ma k sebe. Ruku obmotal okolo môjho pása a zozadu ma objal.

,,Ostaň pri mne, srdiečko," zašepkal mi do ucha a mne po celom tele vybehli zimomriavky.

Chcela som sa vymotať z jeho zovretia  a odísť. Ibaže tento boj som mala vopred prehratý.

,,Tak fajn," zašepkala som a zavrela som oči. Pritisol sa ešte viac ku mne a na krku som cítila jeho dych. Nemôžem povedať že to bolo nepríjemné. Pretože to bolo viac ako príjemné. A tak som všetko pustila z hlavy a v kľude som zaspala v Leovom náručí.

Janae177