Vypadni, Clain!

43. časť.

Cítila som, že ma niečo naplňuje. Cítila som, ako moje srdce zrýchlene bije, keď som jeho telo cítila tak blízko môjho. Cítila som sa šťastná. Milovala som ho. Tak veľmi som ho milovala. Nenávisť má najbližšie k láske. Možno preto som ho nenávidela až tak, že som ho musela milovať. Neviem, čo to bolo, ale bolo to mocné. To medzi nami sa mi zdá neskutočne silné. Jeho slová sa mi zdali ako pohladenie. Jemné, láskyplné. Jeho objatia ma príjemne hriali pri srdiečku, jeho bozky vo mne vzbudzovali ten neskutočne nádherný pocit. Pocit, že niekomu patrím. Som jeho úplne celá. A aj budem.

,,Ella!" niekto na mňa zakričal.

Preklínala som každého, kto sa na nás čo i len pozrel. Preklínala som ich, pretože som sa musela od Lea odtiahnuť. Nechcela som to, hoci to bola len malá vzdialenosť.

,,Musím s tebou hovoriť," hlas som počula o niečo bližšie. Patril Noahovi.

,,O čom?" pozrela som sa jej do očí, čím som sa jej snažila naznačiť, že by ma práve teraz nemusel vyrušovať. Pozrel sa na Lea.

,,Ospravedlň ma," pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. Bola som sklamaná z toho, že táto chvíľa skončila. Netrvalo dlho a bola som od Lea odlúčená na niekoľko metrov. Neskutočne ma hnevalo, že nás Noah vyrušil.

,,Čo mi chceš povedať?" zdvihla som obočie.

,,Naozaj to chceš?" pozrel sa smerom k Leovi.

,,Keby som to nechcela, tak to nerobím, nie?" mračila som sa.

,,Dobre, Ella. Vieš, že chcem, aby si bola šťastná, ale jednoducho si nemyslím, že by to malo byť s ním. Ale ako chceš. Je to tvoja voľba, Ella. Len nehovor ľuďom svoje "milujem ťa" príliš skoro. Viem, je to len slovo, ale aj slovo dokáže zlomiť srdce. Nehovor mu to, pokiaľ si nie si istá tým, že miluješ zvuk jeho smiechu. Jeho pohľad. Jeho démonov, ktorí sa skrývajú vo vnútri. Nehovor mu to, pokiaľ si nie si istá, že chceš práve jeho. Toho, ktorý chce teba alebo len niekoho, lebo sa cítiš sama. Pretože nie si."

,,Nikdy nespochybňuj moje rozhodnutia, Noah," vydýchla som všetok vzduch z pľúc a pozrela som sa mu krátko do očí.

Otočila som sa na opätku a pozrela som sa na Lea. Vedela som, bola son si istá. Bola som si istá, že ho milujem viac než je možné. Bolo desivé, ako som bez neho vydržala všetky tie búrky, ktoré prevládali v našom vzťahu. Ale zvládli sme to. A teraz verím, že všetko spolu zvládneme.

,,Tak čo?" milo sa usmial a pramienok vlasov vysiaci na mojej tvári mi zastrčil za ucho. Usmiala som sa.

,,Nič. Nejdeme niekam?" vzala som jeho dlaň do tej mojej a zdvihla som jeho ruku ku svojím perám. Vtisla som mu nežný bozk na hánky jeho prstov a pozrela som sa mu do očí.

,,Poď. Unesiem si ťa," chytil ma za pás a zľahka si ma na seba natisol.

,,To ti zase nedovolím," zasmiala som sa.

,,Skvelý začiatok, slečna Némethová."

,,Ja viem, pán Clain."

***

,,Ella?" započula som pri svojom uchu.

Hlava mi neskutočne trieštila, aj keď som si pamätala do detailov všetko. Veľa som nepila, ale víno taktiež dokáže urobiť veľa. Pomaly som otvorila oči a obzrela som sa. Všetku moju pozornosť získal Leo, ktorý ležal vedľa mňa.

,,Nerád ťa budím, ale už je čas raňajok."

Usmial sa. Pretrela som si oči a pomaly som sa posadila. Potrebovala som čo najskôr aspirín.

,,Milujem ťa, ale najmenej na päť minút vypadni z môjho života, Clain," zamručala som a pozrela som sa nespokojne na neho.

Leo sa zasmial a zastrčil mi prameň vlasov za ucho. Nebolo mu to nič platné, keďže som sa ihneď hodila naspäť do perín a lepšie som sa zakryla. Otočila som sa chrbtom k nemu, aby som mu dala jasne na javo, že s ním naďalej nemienim diskutovať na tému vstávania.

O pár sekund som na svojom ramene ucítila Leove pery. Nespokojne som zamručala, ale ani pri tom sa Leo nenechal odbiť. Vliezol ku mne pod perinu a ja som ucítila jeho nahé telo na tom mojom. Úplne živo som si predstavila minulú noc a usmiala som sa nad tým. Ďalej som ho však ignorovala, čo som zrejme robiť nemala.

Leo urazene vstal a zamračil sa. Naďalej som však pokojne ležala a odmietala som postaviť sa alebo len otvoriť oči. V tejto chvíli to pre mňa bolo viac než ťažké.

Zacítila som jeho ruky okolo môjho pásu a následne som sa nejak ocitla prehodená cez jeho rameno. Pripadala som si ako vrece zemiakov, ale momentálne mi to vôbec nevadilo. Musela som sa zasmiať. V zrkadle, ktoré bolo predo mnou som si stihla všimnúť Leovu postavu zo zadu. Bol dokonalý zrejme z každého uhla pohľadu. No môj pohľad zakotvil na pár sekúnd aj na mne. Narozdiel od Lea som na sebe mala jeho košeľu, ktorú som si v noci ukradla, pretože som potrebovala ísť na záchod a bála som sa, že by som cestou niekoho stretla. Košeľa mi bola zbytočná, keďže sme tu boli len my dvaja, ale siahala mi po stehná. Keď som bola v tejto pozícií mi však nedosiahla ani len na zadok, čo Leo využil a udrel ma po ňom. Musela som zasyčať. Už teraz som vedela, že tam odtlačok jeho ruky ešte malú chvíľu zostane. Zaborila som schválne svoje nechty do jeho chrbta, na čo naoplátku sykol on. Spokojne som sa uškrnula a zacítila som, že sa Leo pohol. Niesol ma von z izby. Smutne som sa dívala na posteľ, ktorú som musela kvôli nemu opustiť a povzdychla som si.

,,Ty vždy musíš vyhrať, čo?

,,Nie. Občas vyhráš aj ty."

,,Čo také som vyhrala? Pokiaľ viem, tak nebolo kedy víťaziť, keďže si túto úlohu prebral dokonale za mňa," chcela som sa mu pozrieť do očí a tváriť sa urazene, aby mi dovolil ísť späť do postele. Bola som nehorázne unavená.

Leo ma však položil na zem a pozrel sa mi hlboko do očí.

,,To nie je pravda, Ella. Vyhrala si jednu z najdôležitejších vecí pre môj život. Vyhrala si moje srdce. To doposiaľ nevyhral nik," pousmial sa a opatrne vzal moju ruku do tej jeho.

Priložil si ju na hruď a ja som na svojej dlani cítila, ako splašne bije jeho srdce. Prekvapene som zažmurkala.

,,Vidíš? A toto sa deje s mojím srdcom vždy, keď si na blízku. Máš ma v hrsti, Némethová. Nikdy ma nepúšťaj preč."

Janae177
Ospravedlňujeme sa, že sme kapitolu pridali tak neskoro, ale teraz na konci školského roka nebolo veľa času na písanie. Snáď vám to cez prázdniny vynahradíme. Ďakujeme za úžasných 105☆ na minulej časti. Ste úžasní.