Vypadni, Clain!

45. časť.

,,Elláá, vstávaj konečne." Už dobrých dvadsať minút sa ma moja úžasná kamarátka snažila zobudiť, ale jej plány nevychádzali tak úplne podľa jej predstáv.

,,Bianca, choď spať kým ti pekne hovorím," povedala som jej potichu, ale nie milo.

,,Nejdem spať, Ella. Je 11 hodín tak zdvihni svoju lenivú riť, musíme ísť na nákup."

Porazene som si vzdychla a posadila som sa na posteli. Bianca sedela na jej druhej polovici už oblečená a upravená s naštvaným výrazom.

,,Už nikdy u teba nespím," vyhlásila som, na čo sa jej výraz trocha zjemnil a začala sa smiať.

,,Hej, hej Ella."

Včera sme s Biancou strávili celý deň spolu. Najprv sme boli v nákupnom centre a potom u nej, kde sme zostali až do rána. Vynahrádzali sme si čas, ktorý sme boli bez seba. Dlho do noci sme pozerali filmy a rozprávali sme sa. Už mi to aj chýbalo. Dlho sme si takto nepokecali. A vymysleli sme aj plán na najbližšie tri dni. Ideme stanovať. Áno, môj nápad to ale nebol. Ale súhlasila som. Dlho sme nikde neboli spolu my dve a chalani, ktorých sme predtým neznášali a teraz s dvomi z nich chodíme. Ona s Johnom dlhšie, ja s Leom oficiálne len pár dní. V škole sme od svadby ešte neboli, takže o tom ľudia nevedia. Vedia to len naši rodičia, moja sestra, Bianca a myslím že aj John. Totiž, keď ja som bola včera s Biancou, Leo bol s Johnom. Stanovať ideme dnes poobede a vrátime sa v nedeľu, aby sme v pondelok mohli ísť do školy.

,,Idem sa obliecť, urobím zo seba človeka a môžme ísť," postavila som sa a odišla som do kúpeľne.

Po dvadsiatich minútach som odtiaľ vyšla a vybrali sme sa rovno do nejakého obchodu, aby sme kúpili všetko čo budeme potrebovať. Kúpili sme väčšinou jedlo, ale povedzme si pravdu, alkohol tam nechýbal tiež.

,,Máme všetko?" spýtala sa ma po polhodine Bianca.

,,Myslím, že aj hej."

Prešli sme k pokladni, všetko sme zaplatili a vrátili sme sa domov. Teda, Bianca šla k sebe domov a ja tiež, aby som si mohla zbaliť veci. O štvrtej mal pre mňa a pre Mitchie prísť Leo a mali sme ísť rovno tam. Dohodli sme sa, že sa nebudeme nikde čakať a stretneme sa priamo na mieste.

***

,,Mitchie, už je tu Leo tak poď," zakričala som na moju sestru ktorá ešte stále nemala zbalené všetky veci.

,,Veď už idéém."

,,Čakáme ťa pri aute." Zobrala som si do ruky tašku a otvorila som dvere.

Popravde, mohla som ju počkať aj dnu ale Leo mi už chýbal. Vyšla som von a na mojich perách sa objavil úsmev, hneď ako som si všimla Lea opretého o auto. On na tom nebol inak. Prešiel ku mne a z ruky mi zobral moju tašku.

,,Gentleman," s úsmevom som k nemu otočila hlavu.

,,Chýbala si mi," pozrel mi do očí a sklonil sa, aby ma pobozkal.

,,Aj ty mne," povedala som predtým, ako som ho pobozkala späť.

Cítila som ako moju tašku položil na zem a rukami ma objal okolo pása. Odtiahol sa odomňa a hlavu si položil na moje plece. Usmiala som sa a ruky som si presunula do jeho vlasov. Na krku som cítila Leov dych a bola som neskutočne šťastná.

,,No, už som tu taže toto si nechajte na potom a poďme," túto romantickú chvíľu nám prekazila Mitchie. Leo sa odtiahol a moju tašku spolu s tou Mitchieinou vložil do kufra jeho auta.

,,Nájdi si chlapa Mitchie," ozval sa k nej po tom, ako sme si všetci sadli do auta a Leo naštartoval. Ja som samozrejme hneď zapla rádio.

,,Nepotrebujem to, načo by mi bol chlap," pokrútila Mitchie hlavou a vôbec s Leom nesúhlasila.

,,Tiež si myslím, že ho potrebuješ," súhlasila som s mojim priateľom.

,,Ale veď Zack momentálne nemá nikoho," ozval sa znova Leo, ,,a tiež ide s nami stanovať."

,,No a ty si presne jeho typ," otočila som sa dozadu aby som si všimla jej výraz. Netvárila sa nedšene.

,,Vy dvaja ste sa teda našli," zhodnotila Mitchie načo sme sa obaja zasmiali. Ďalej sme sa na túto tému radšej nevyjadrovali aj keď v hlave som už spriadala plán ako tých dvoch dať nejak k sebe. Žeby spoločný stan?

Všimla som si že Mitchie zaspala a tak som sa mojim plánom hneď mohla pochváliť Leovi.

,,Leo?"

,,Hmm?"

,,S kým bude spať Zack v stane?"

Leo sa na mňa v momente otočil s nechápavým výrazom na tvári. Ja som sa len uškŕňala.

,,Neviem, asi sám. Prečo? Dúfam, že tam nechceš spať s ním," preskakoval pohľadom na cestu a na mňa.

,,Ja nie. Ale bude tam spať Mitchie," vyhlásila som rozhodne.

Leo sa na mňa znova otočil, teraz už s úškrnom a zasmial sa. ,,Ty si riadna mrcha."

,,Veď jej chcem len dobre," zasmiala som sa.

,,To mi je jasné."

Ďalej sme v tejto debate nepokračovali, len sme sa obaja venovali vlastným myšlienkam v pokojnom tichu ktoré narúšalo len rádio. Leo si svoju ruku presunul na moje stehno a ja som si tú svoju položila na jeho. Preplietol naše prsty, načo som sa usmiala a sledovala som cestu za oknom. Vybrali sme miesto dosť ďaleko. Nie len, že to bolo dosť kilometrov od mesta ale aj blízko lesa. Čo sme to zas vymysleli. Ale tešila som sa. Možno až príliš, tak snáď sa nič nepokazí.

Janae177
Zdravím všetkých našich čitateľov. Musíme sa vám ospravedlniť za ten dlhý čas, kedy sme nič nové nepridali, nuž nemali sme veľa času. Dnes, 13.9.2017, sa hlásime s novou kapitolou, ktorá je pridaná presne rok po zverejnení prvej kapitoly tohoto príbehu. Sme dojaté. Je to tak nádherný pocit, keď si predstavíme, s akým nápadom sme začali, ako sme boli rady za každú jednu reakciu a potom sme dosiahli vrchol. Ďakujeme, že nás tak podporujete aj napriek tomu, aké je naše pridávanie zlé. Milujeme vás. Ste úžasní čitatelia.