Vypadni, Clain!

37. časť.

,,Dobrééé rááno, svetlo mojich očííí, dobré rááno moja Elluškáá," mojou izbou sa hneď ráno ozval piskot, čo ma vyrušilo v jednom z najkrajších momentov celého dňa.

,,Noaaah, je sobota, nechaj ma spať," prevrátila som sa na druhú stranu a mala som v pláne spať ďalej, ale ako inak, to by ma tam hore niekto musel mať radšej a jednoducho Noaha z mojej izby vykopnúť.

,,Nieee, Ella nespi. Nemôžeš spať."

,,Prečo by som zas nemohla spať? Je sobota, nejdem do školy a som unavená. Tak buď správny nevlastný brat, zavri dvere a vypadni."

,,Tak teda ďakujem no," zasmial sa, ale neodišiel.
,,Poslala ma tvoja mama, máš okamžite vstať a ísť dole. Dnes si ide kupovať svadobné šaty a ty a Mitchie idete s ňou."

V momente som sa prebrala a rýchlosťou blesku som sa posadila na posteli.

,,Čože ide?" Prekvapene som vypustila z úst tie dve slová.

,,Kupovať si svadobné šaty, Ella."

,,Ale veď načo už teraz? Svadba je skoro až o pol roka, nie?"

,, Mala byť. Bude o týždeň v sobotu. A teraz ako správny nevlastný brat zatváram dvere a odchádzam." Uškrnul sa a odišiel.

,,Taký život," zamrmlala som si pre seba a odišla do kúpeľne.

Dala som sa ako tam dokopy, obliekla som sa a zbehla som po schodoch do kuchyne, kde za stolom sedela celá moja stará aj nová rodina.

,,Dobré ráno," sadla som si za stôl a vzala som si jogurt.

,,Dobré, aj tebe. Ideme dnes vybrať svadobné šaty. Rozhodli sme sa že svadbu chceme skôr, bude o týždeň v sobotu. Šaty si už vyberiete aj vy dve," pozrela na mňa a potom na Mitchie. Tá len prikýv la a ďalej sa venovala svojmu mobilu.

***

Spoločne s Mitchie sedíme na naozaj pohodlnom, čiernom gauči a pri tom pijeme čaj v nejakom svadobnom salóne.

Z ďalšej miestnosti vyšla naša mama a myslím, že nie len ja, ale aj Mitchie sme sa na ňu pozerali s otvorenými ústami od úžasu. Bola nádherná.

,,Wow," vydýchla Mitchie a ozvala sa ako prvá.

,,Si nádherná, mami," postavila som sa a pomaly prešla k nej.

,,Naozaj?"

,,Áno, tie šaty sú dokonalé. A ty si v nich naozaj krásna," usmiala som sa a objala som ju.

,,Tiež sa mi páčia najviac," zasmiala sa a prešla k zrkadlu.

Prešla pol hodina, keď sme vychádzali zo svadobného salónu, rozhodnuté, že mama má šaty vybraté. Treba jej ich ešte trošku upraviť, čo vraj v pohode stíhajú do svadby. Bude z nej krásna nevesta, Andrew sa podľa mňa znova zamiluje.

***

,,Tak?" Vyšla som z kabínky v dlhej tmavomodrej sukni a čiernom, ligotavom tope.

Von stála mama s Mitchie. Ona už mala šaty vybraté asi pred hodinou. Len ja som stále nenašla také, čo by sa mi páčili. Ale toto sa mi páčilo. Vyzeralo to naozaj dobre a už mi ostáva len dúfať že sa to bude páčiť aj im.

,,Mne sa to páči," skonštatovala mama a podišla ku mne bližšie aby si ma mohla poobzerať.

Po chvíli sa konečne ozvala aj Mitchie: ,,Úprimne, myslela som že to bude vyzerať hrozne keď si si to šla obliecť. Ale ono to je krásne," usmiala sa a ja som bola rozhodnutá. Takto chcem vyzerať na svadbe mojej mami. 

S taškami sme sa dotrepali k autu a všetko sme naukladali do kufra. Strávili sme celý deň nakupovaním a už ma to naozaj nebavilo. Rada nakupujem, ale toto bol masaker. A ešte to moje rozhodovanie. No proste, hrôza a des. Ale sme spokojné. Všetky. Mama má svoje vysnívané, nádherné svadobné šaty, ja mám taktiež nádherné šaty a Mitchie tiež. Tie jej sa mi páčili a možno by som ich chcela ja, ak by v nich ona nevyzerala tak úžasne. Boli béžovej farby a hore boli na spôsob korzetu, na ktorom boli prišité kvety. Sukňa bola dlhá až po zem, rovnako ako moja. Boli jednoducho krásne.

Doma som si vzala svoje tašky a šla som priamo do svojej izby. Bola som tak unavená, že som chcela len svoju posteľ. Veci som si ani neodložila, na to bude čas aj potom. Prezliekla som sa do sivých teplákov a bieleho tielka a ľahla som si do postele. Chýbalo len pár sekúnd, aby som sa ponorila znova do ríše snov ale prerušil to zvuk na mojom mobile, oznamujúci novú SMS. Nechcelo sa mi ju čítať, chcela som len spať, ale niečo mi hovorilo, aby som si ju prečítala.

Natiahla som sa po mobil a odblokovala som ho. Zamrzla som v pohybe, keď som videla kto ju odoslal.

Od: Leo

,,Môžeme sa stretnúť?"

Janae177
Ahoj všetci. Dúfam, že ste si kapitolu užili aj napriek tomu, že nebola tak dlhá ako tá minulá.

Chceli by sme vám povedať, že sme začali písať nový príbeh. Nájdete ho na mojom profile. Je iný, ako tento. Celý príbeh sa vlastne točí okolo mafiánskeho gangu, kde sa hlavný hrdina snaží pomstiť svojim nepriateľom kvôli zabitiu jeho manželky.
Snáď nás v ňom budete podporovať rovnako ako nás podporujete pri Vypadni, Clain!

Sme vám vďačné za každú hviezdičku a komentár pri tomto príbehu.

65☆