Vypadni, Clain!

48. časť.

Ella

Zbožňovala som leto. Príjemné teplo, kúpaliská, polonahí chlapi a hlavne prázdniny, ktoré sa mali začať už čoskoro. Bola som šťastná, pretože som vedela, že ma toho toto leto veľa čaká. Našla som si brigádu, mám naplánované výlety a asi najviac úžasného priateľa, ktorý existuje. Som nadšená z každého momentu stráveného s ním a moja rodina taktiež. Vrátane mojej mamky, ktorej sa snažíme všetci pomáhať, hoci jej nálady sú nevyspytateľné. Nie je deň, keby Lea nepochválila. Vždy mi povie, akého úžasného frajera mám. Ale ja to samozrejme viem. Veď to opakujem dookola.

,,Ahoj, kráska," usmial sa na mňa Leo a spolu s tým jeho šarmantným úsmevom si ma chytil do náruče.

,,Ahoj," nevedela som sa ubrániť šťastnému povzdychu, keď som.od neho dostala tak nádherný bozk na čelo. Robil to takmer vždy, keď sme sa stretli. Prišla som si pri ňom tak dôležitá.

,,Aký bol dejepis?" uškrnul sa, keď ma chytil za euku a spoločne sme sa vydali do jedálne, kde bolo opäť veľa ľudí.

,,Hrôza. Nevedela som to," zamračila som sa, keď som si v hlave vynorila svoj takmer prázdny papier z písomky.

,,To povieš vždy a potom dostaneš jednotku. Napríklad ja budem rád, keď vôbec zmaturujem," zasmial sa a postavil sa do radu za ostatných.

Páčilo sa mi, že Leo so mnou počká a neprebieha sa, že nevyháňa ľudí, že sa im nevyhráža a ani ich nešikanuje. Bol to úplne iný Leo. Jeho nálady sa nemenili ako to mali vo zvyku. Bol vždy veselý a keď ho niečo trápilo, vždy to bolo len na chvíľku. Nikdy mi však nepovedal, prečo bol taký pred tým. Vlastne som sa ho na to nikdy nepýtala. Niekedy to skúsiť musím.

,,Ani mi o tom nehovor. Neviem si predstaviť budúci rok bez teba," povzdychla som si a venovala som mu pohľad.

Predstava, že tu už Lea a jeho úškrn nestretnem ma desila. Navykla som si na neho. Zamilovala som si jeho prítomnosť a práve preto som si také niečo nechcela ani len predstaviť.

,,Zvládneš to," pošepkal mi a dal mi pusu na líce.

Boli sme však na rade, takže sme si vzali naše obedy a šli sme sa posadiť k prázdnemu stolu. Leovu partiu som nikde nevidela, čo ma viacej potešilo ako sklamalo. Bola som s nimi rada, aj keď som sa rada pri obede rozprávala s Leom bez vyrušovania.

,,Už máš koniec?" pozrel sa mi do očí a vzal príbor do svojich rúk.

,,Áno. A ty?" naklonila som hlavu na bok a rozkrojila som mäso, ktoré sa nachádzalo na mojom tanieri.

,,Ešte tréning. Ideš sa pozrieť?" do úst si vložil sústo a stále sa na mňa pozeral.

S úsmevom som prikývla a zopakovala som jeho krok. To jedlo bolo na školskú jedáleň výborné.

***

,,Ideš!" podporovala som tím svojho frajera a nadšene som tlieskala, keď sa Leovmu spoluhráčovi podarilo dať gól. Tešila som sa na ďalšie, ale keďže trénr odpískal koniec zápasu, hráči sa rozišli do spŕch. Rozhodla som sa po malej chvíli následovať Lea. Vzala som si svoje veci a posadila som sa na chodbu, kde som ho čakala. Našťastie som nemusela vôbec čakať dlho a Leo vyšiel dverami von.