Vypadni, Clain!

39. časť.

Po dlhom čase mi bolo v spoločnosti ľudí veľmi príjemne. Nebola som si istá či to bolo Leom alebo alkoholom v mojej krvi. Bol to síce len pohár vína, ale jeho účinky som cítila už teraz. Vedela som, že musím odísť skôr ako vyvediem niečo, čo by som neskôr mohla ľutovať. Čakala som, kým Leo dorozpráva a pobavene som sa zasmiala. Asi nikdy som nezažila niečo také. Nepočula som Lea rozprávať o svojom detstve, takže som veľmi pozorne počúvala a predstavovala si príbehy, situácie, ktoré spomenul. Len veľmi nerada som ho vyrušila.

,,Mohli.. mohli by sme už ísť?" prehovorila som k nemu.

,,Samozrejme. Je ti fajn?" starostlivo sa na mňa zahľadel. Prikývla som.

,,Áno, je mi veľmi fajn," usmiala som sa a vstala som, berúc si svoju tašku cez rameno.

Vstali sme od stola a Leo zaplatil. Vďačne som sa na neho usmiala a vyšla som spoločne s jeho sprievodom von. Kráčali sme dlhými ulicami mesta, rozprávali sme sa snáď o všetkom na svete. Bola som tak spokojná.

Uvedomila som si jednu dôležitú vec. V živote vždy dostaneme to, čo chceme. Nedostaneme to však hneď. Čas nás pripravuje na to, aby sme si to dokázali vážiť alebo len testuje to, ako veľmi to chceme. A či vôbec..
Je to ako keby sa vás život pýtal a čakal na odpovede. Ako keby hovoril: ,,Tak, urob to. Rozhodni sa. Je to život, ktorý chceš žiť? Je to človek, ktorého chceš milovať? Je toto tá najlepšia verzia teba? Môžeš byť silnejší? Milší? Mať viac súcitu? Rozhodni sa. Nadýchni sa. Vydýchni a rozhodni sa."

A ja som bola rozhodnutá. Vedela som, čo som chcela. Chcela som jeho a už nič mi v tom nemohlo zabrániť.

Zastavili sme až pri našom dome. Pred bránkou som sa na neho otočila a usmiala som sa.

,,Ďakujem za dnešok," usmiala som sa a krátko som ho objala, pričom som odolávala chuti pobozkať ho. Hoci som to potrebovala, nemohla som to urobiť. Nie teraz.

,,Ja ďakujem," jeho ruky som zacítila na svojich bokoch a následne som sa ocitla úplne uväznená v jeho náruči.

Spokojne som sa usmiala a obmotala som ruky okolo jeho krku. Cítila som, ako sa ku mne nakláňa. Cítila som jeho dych blízko pri mojej tvári, ale otočila som hlavu, pričom mi vtisol bozk na líce. Privrela som oči a usmiala som sa. Netrvalo však dlho a odtiahla som sa od neho, pričom som sa ihneď rozišla k dverám.

,,Maj sa," mávla som mu od dverí, na čo Leo s pohľadom dopadajúcim na mňa len zdvihol ruku a zdvihol kútik úst do úsmevu.

Vošla som dnu a zavrela za sebou dvere. Odolávala som chuti skĺznuť po dverách na zem alebo kričať. Šialene som sa usmiala a vybehla som po schodoch do svojej izby.

Noah.

Po škole som sa pomaly dopotácal domov. Bol som z toho hluku na chodbách a na hodinách úplne zničený. Mal som čo robiť, aby som kvôli bolesti hlavy niečo nevyviedol. Kopal som si do kamienka a otrávene som zazeral po okoloidúcich. Chýbal mi Alex. Potreboval som ho a to čo najskôr. Vytiahol som z vrecka telefón a okamžite som vytočil jeho číslo. Usmial som sa pre seba, keď som započul jeho rozospatý, chrapľavý hlas. Úplne som zabudol, že bol na nočnej.

,,Áno?" prehovoril.

,,Chýbaš mi," nespokojne som zamručal a privrel som oči, aby som si mohol viac užiť jeho hlas.

,,Ja viem, aj ty. Chcel som ti zavolať až vstanem," na hlase som mu počul ako ešte skoro spí. Miloval som, keď som ho mohol takto budiť a počúvať ho.

,,Prepáč, že som ťa zobudil," vydýchol som, ,,len som ťa chcel počuť. Zavolaj mi až budeš mať čas, dobre?"

,,Zavolám ti, sľubujem," povedal a ja som zrušil hovor.

Neznášal som lúčenie cez telefón alebo nezmyselné vyznávanie lásky. Na toto som ja nebol.

,,Hej ty!" započul som za sebou hlas.

Ovládol ma nepríjemný pocit, že to oslovenie patrilo mne. Nemal som na nikoho náladu, preto som nenápadne pridal do kroku a nevenoval som mu žiadnu pozornosť.

O pár sekund som za sebou započul klopkanie lodičiek a znovu ten nepríjemný ženský hlas.

,,Počkaj!" kričala. Nedalo mi to a prudko som sa otočil. Len tak-tak zastavila.

,,Potrebujem s tebou hovoriť," prehovorila znova. Zamračil som sa a zvedavo som sa na ňu pozrel.

,,O čom?" povedal som rýchlo. Vlastne som si ani nebol istý či som to vyslovil nahlas.

,,Videla som vás v bare. Videla som, že ani ty nechceš, aby bol Leo s ňou."

,,Ona má aj meno," pretočil som očami.

,,Ja viem, ale nepotrebujem ho vyslovovať."

,,Čo chceš aby som urobil?"

Janae177

Veľmi vám ďakujeme, že ste nás už niekoľkokrát dostali na prvé miesto v rebríčku TEENFICTION.💕