Vypadni, Clain!

21. časť.

,,Čo tu chceš?" vyštekla som po ňom, akonáhle sme zostali sami.

,,Teba," na tvári sídlil jeho typický úškrn, vďaka ktorému ma dokázal tak ľahko odzbrojiť. Teraz sa nesmiem nechať. Nesmiem mu podľahnúť.

,,Smola, zlatko. Mňa už si stratil," tentokrát som sa uškrnula ja, hoci moja grimasa sa postupne menila do smutnej. Mrzelo ma to.

,,Nestratil," odsekol jednoducho a chytil ma za boky.

,,Nechaj ma, kurva, na pokoji," zavrčala som a zamračila som sa.

,,Ale srdiečko," uchechtol sa, ,,chýbaš mi," zašepkal a svojimi dlaňami mi silou stiskol boky. Zasyčala som, kvôli miernej bolesti.

,,Nie," jemne som ho odstrčila, ale nedal sa. Jeho telo bolo ešte bližšie.

Zacítila som výraznejšie jeho vôňu a v sekunde sa mi podlomili kolená. Snažila som sa odtiahnuť sa, ale márne. Bol oproti mne veľmi silný. Chvíľu som s ním vytrvalo bojovala, až nakoniec spravil niečo, po čom som tak dlho túžila, ale obávala som sa, že na mňa vytiahne tieto karty. Pobozkal ma.

Po tak dlhom čase cítiť jeho pery bolo úžasné. Aj keď som v tom chcela pokračovať, nemohla som. Nemohla som mu znova podľahnúť, všetko odpustiť a tváriť sa, akoby sa nič nestalo. Nie, už viac nie! S božou pomocou, inak si totiž neviem vysvetliť ako, som sa od neho odtrhla a donútila som svoje nohy k pohybu. Musela som od neho rýchlo odísť. Keď už som si myslela, že ma nechá tak a nepôjde za mnou, sa okolo môjho zápästia obtočila jeho ruka, a jednoducho si ma pritiahol späť k sebe.

,,Prečo mi to robíš, Ella? Prečo mi aspoň nedovolíš ti to všetko vysvetliť? Je to úplne inak ako si myslíš," keď som sledovala jeho pery ako sa pohybujú, jeho slová som vnímala len matne. Chcela som znova cítiť jeho pery na mojich a nikdy ich od seba neoddeliť. Keď mi došlo, že som už príliš dlho ticho, pozrela som mu do očí. Nejak som si spomenula na jeho slová a pochopila som, že čaká, že niečo poviem.

,,Nie Leo. Už stačilo. Už viac nestrpím tieto klamstvá. Chápem, že si mi chcel oplatiť to, že niekto ako ja, obyčajné dievča, strápnilo pred celou školou, niekoho ako ty, hviezdu školy. Ale nemyslela som si že si až taká sviňa Leo. Vedela som že to nenecháš len tak, ale toto? Ja som ti verila. A ty si ma sklamal. Tak ako nikto pred tebou. Pochop, že my dvaja sme skončili. Už nikdy nebude to, čo bolo predtým. Povedala by som ti aj to, že to že som sa s tebou vyspala a to všetko, čo som s tebou zažila bola chyba, a že to ľutujem. Ale nepoviem ti to, pretože to bolo to najkrajšie, čo som zažila."

Ukončila som svoj dlhý monológ a vybrala som sa späť domov, kým tam Leo stál a nešiel za mnou, pretože asi ešte spracovával, čo som mu povedala. Ale som rada, že to všetko vie. Pomohlo mi, keď som to zo seba dostala.

,,Zbohom, Leo," povedala som ešte tichým hlasom a viac som sa už neotáčala.

Jedno moje ja, chcelo aby za mnou išiel, objal ma a pobozkal tak, ako to vie len on. No to druhé ja vedelo, že viac to nesmiem dovoliť.

,,Je smutné, keď človek, ktorý ti dal toľko spomienok, sa sám stane spomienkou."

Janae177