Vypadni, Clain!

41. časť.

,,To mäso je úžasné, Andrew," rozprávala som s plnými ústami ale s úžasnou chuťou grilovaného mäsa v nich.

,,Som rád, že ti chutí," usmial sa a ďalej sme v ako takej tichosti jedli.

Sedela som vedľa Lea a moje líca mali pravdepodobne po celý čas mierne červenú farbu. Bolo to zvláštne, keď ešte pred chvíľou sme sa v posteli venovali len jeden druhému a teraz tu sedíme pri stole s našimi rodičmi a tvárime sa akoby nič. Viem, že oni o ničom netušia ale stále mám ten pocit akoby presne vedeli, že sme boli spolu a čo sme robili. Leo vedľa mňa vyzeral byť naopak kľudný. Bol by schopný aj im o všetkom povedať ak by sa ho opýtali. To som si istá. Pretože to je Leo a on je schopný naozaj všetkého. Ale naozaj nemám záujem aby náš vzťah alebo skôr nevzťah každý riešil. Ako by sme asi rodičom vysvetlili pojem 'kamaráti s výhodami'?

Jeho prítomnosť vedľa mňa ma znervózňovala. A jeho ruka na mojej nohe, ktorá sa stále posúvala vyššie a vyššie ešte viac.

Z mojich myšlienok má vytrhol hlas mojej mamy: ,,Keď sme tu takto všetci, chcela by som vám niečo povedať. Deti, dúfam že hlavne vy to vezmete v pohode," usmiala sa a odpila si z minerálky, ktorú mala pred sebou.

Všetkým sa rozšírili oči hlavne po jej poslednej vete. Máme to vziať v pohode. Hlavne my. Jej deti.

,,Som tehotná," oznámila a zrazu nastalo úplne ticho.

Klamala by som, ak by som povedala že ma to nezaskočilo. Tehotná? Moja mama je tehotná. Budem mať súrodenca. Pozrela som na ňu s úsmevom a naskytol sa mi pohľad na prekvapeného ale veľmi šťastného Andrewa. Čiže to nevedel ani on. V jeho očiach som videla až slzy šťastia. Objímal moju mamu a ich lásku bolo cítiť asi až na kilometre ďaleko. Rýchlo som sa postavila a pridala som sa do objatia. Postupne sa k nám pridala Mitchie, Noah, Alex a aj Leovi rodičia s Leom.

,,Mami to je úžasné," vydýchla som keď sa naše skupinové objatie skončilo.

,,Gratulujem Jane," ozvala sa Sarah a objala ju ešte raz.

Bola som šťastná. Momentálne tak naozaj, až detsky šťastná. Práve som sa dozvedela že budem mať malého súrodenca. Prednedávnom som si získala aj brata a moja mama je šťastná s novým priateľom, ktorý aj keď nikdy nenahradí môjho otca budem ho mať rada najviac ako to pôjde.

A v neposlednom rade. Ani nie pred dvoma hodinami som sa znova vyspala s Leom. No povedzte, kto by nebol šťastný? A ešte niečo. Už len pár dní a moja mama sa bude vydávať. Do svadby ostávajú presne 4 dni. Totiž, svadba bude v stredu. Chceli ju čo najskôr a v sobotu už nemali nič voľné. Tak sa musia brať v strede týždňa. Typické pre moju rodinu. Vždy všetko naopak.

Sedela som na hojdačke, keď si ku mne niekto prisadol. Pozrela som sa vedľa seba a všimla som si Mitchie.

,,Čo tu sedíš tak sama?" Ozvala sa a začala nás jemne hojdať.

,,Premýšľam."

,,Hmm, nad čím? Alebo nad kým?" Nenápadne ukázala na Lea a zasmiala sa.

,,Choď spať Mitchie," zasmiala som sa aj ja. Tak trochu mala aj pravdu. Rozmýšľala som aj nad ním.

,,Ale hráte to dobre. Nikomu nedošlo že keď ste sa obaja vyparili, boli ste spolu v posteli."

Prekvapene som sa na ňu pozrela. Normálne mi skoro zabehlo.

,,Odkiaľ to vieš?" Zasmiala sa na mojom prekvapenom a zároveň vydesenom pohľade.

,,Ella ja nie som slepá. Veď som videla ako ste sa na seba stále pozerali a potom ste zrazu obaja zmizli," usmiala sa a pokračovala, ,,ale nemusíš sa báť. Rodičom to nepoviem. A dúfam že používate ochranu. Keď už budem mať malého súrodenca, nechcem byť aj krstná," zasmiala sa a postavila sa.

,,Ty nie si normálna," zasmiali sme sa a Mitchie odišla k mame a Sarah, ktoré ešte dolaďovali posledné úpravy na svadbu.

Ja som ostala sedieť na hojdačke s úsmevom na perách. Som rada, že mám takú sestru, akú mám. Aj keď ma niekedy štve, viem že ma vždy ľúbi a ja ľúbim ju. A hlavne, vždy ma chápe a poradí mi. Aj keď nie vždy súhlasí s mojím názorom. Lebo vraj keby ona bola na mojom mieste, nikdy by nenechala Lea len tak a robila by všetko pre to, aby bol jej. A keď som bola s Thomasom, tiež sa jej to nepáčilo.

Vedela, že je to len kvôli Leovi. Ale aj keď somnou vôbec nesúhlasila, nikdy sa na mňa nehnevala. Chápala ma. A chápe ma stále. Práve sa mi to aj ďalší krát potvrdilo. Zrazu sa hojdačka vedľa mňa znova pohla, keď si niekto prisadol. Tentokrát Leo.

,,Mám novinku," ozval sa.

,,Aku?" Otočila som sa k nemu a čakala čo mi povie.

,,Na svadbu tvojej mamy ideme spolu. Idem ako tvoj partner a ty ako moja partnerka," sebavedomo sa usmial a ruku si prehodil okolo mojich ramien.

Dnes počúvam samé prekvapenia. Ale pravdupovediac, len dobré.

,,Fajn," hlavu som si oprela o jeho rameno a nič viac som nehovorila. Cítila som sa úžasne. Vždy sa pri ňom, v jeho objatí cítim úžasne.

Zdvihol mi hlavu a pozrel mi do očí. Čakala som, že chce niečo povedať, ale namiesto toho ma pobozkal. Tak krásne a jemne, akoby som bola krehká bábika. Ani ma nenapadlo odtiahnuť sa. Naopak, pritiahla som sa k nemu najbližšie ako to len šlo. Nevnímala som nič. Žiadnych ľudí okolo ani mojich rodičov, ani súrodencov. Len jeho. Svet okolo nás prestal existovať. Boli sme len my.

Janae177
Aký koniec Claina očakávate? Aký by vás potešil?
☆