Vypadni, Clain!

24. časť.

Znova škola. Znova peklo. Znova uvidím jeho. No teraz nebudem sama. Ale s Thomasom. A neviem či je to dobré alebo zlé. No nič. Nejak bolo a nejak bude.

,,Ahoj princezná," ozval sa za mnou Thomasov hlas a mne sa na perách zjavil úsmev. Páčilo sa mi jeho oslovenie. Aj keď to Leove sa mi páčilo o mnoho viac.

,,Ahoj," otočila som sa k nemu a objala ho.

Neviem ako som sa mala chovať. Ani neviem čo medzi nami je. Či spolu chodíme, alebo čo vlastne. Ale asi. No aj keď sa ma to nespýtal. Spomenula som si, že keď ma v škole bozkával Leo, nevadilo mi to. Netrápilo ma, kto nás uvidí alebo kto si čo bude myslieť. No teraz, neviem prečo, ale trápi ma to.

,,Prepáč, musím ísť. Vidíme sa potom," usmial sa a odišiel. Ja som si vzala knihy a taktiež som odišla do triedy.

***

Celý deň sme sa už s Thomasom nestretli. Vyučovanie skončilo a teraz stojím aj s Biancou už 10 minút v rade na obed.

,,Ešte dlho?" Zakňučala a na jej výraze sa nedalo nezasmiať.

Okolo môjho pása som ucitila niečie ruky a moju hlúpu hlavu hneď napadlo, že by to mohol byť Leo. No nebol. Bol to Thomas. Potešila som sa, že ho po celom dni vidím, no Lea by som videla radšej. Mám Thomasa rada, no ako kamaráta. Viac nedokážem, ani keby som chcela. Ale raz ho možno budem ľúbiť tak, ako Lea. Možno.

,,princezná, ani sme sa dnes nevideli," zašepkal mi pri uchu, no neurobilo to somnou to, čo robí Leo. Stále ich porovnávam. Stále pri Thomasovi myslím na NEHO. No asi to nezmením.

,,Nevideli. Neprišiel si."

,,Prepáč, pôjdeme spolu domov?"

Bol naozaj zlatý, keď sa mi snažil, nejak to vynahradiť.

,,Čo už s tebou. Pôjdeme," zasmiala som sa a ani som si neuvedomila, že rad sa tak posunul a som už na rade ja. Vzala som si jedlo, ktoré vyzeralo tak divne, že som hneď vedela že sa dnes nenajem. No sadla som si k stolu a čakala na Thomasa, ktorého nie pekný pohľad tiež smeroval na to jedlo.

,,Fajn, asi sa dnes nenajem," tácku položil na stôl a sadol si oproti mne.

,,No aspoň sa porozprávame, pod ku mne," znova som sa usmievala a prešla som k nemu.

Sadla som mu na kolená a pohľad mi zaletel k poslednému stolu. Sedel tam Leo a všetci chalani. Teda, okrem Thomasa. No sedela tam aj Andrea. A to sa mi teda vôbec nepáčilo. Keď sa nám s Leom stretli pohľady, odvrátila som zrak. Nemohla som mu pozerať do očí. Otočila som sa k Thomasovi a pobozkala som ho. Nie preto, že by som to tak veľmi chcela. No chcela som, aby Leo žiarlil. Aby niečo urobil. Thomas bol najprv prekvapený, no hneď ma bozkával späť. Pomaly som sa odtiahla a pozrela som mu do očí.

,,Ako to medzi nami vlastne je?" Nedalo mi to. Chcela som to vedieť.

,,Budeš somnou chodiť, princezná?" Usmiala som sa a kývla hlavou na súhlas.

,,Áno," teraz ma pobozkal on.

Keď som sa odtiahla, pozrela som sa k stolu, kde sedel Leo. Pozeral sa na nás, no keď sa nám stretli pohľady, mohla som vidieť aký bol naštvaný. No čo, aspoň vie, ako som sa cítila ja, keď bol s Andreou. Zrazu sa postavil a odišiel. Ani chalanom nič nepovedal, proste len odišiel. Asi si niekde vybiť zlosť. No čudujem sa, že si na to nevzal Andreu.

***

S Thmasom sme ruka v ruke vyšli pred školu, kde jeho krkoky nasmerovali k Leovej partii. Nechcela som tam ísť, ale ani jednému z nich som nemohla dať na javo ako sa cítim.

,,Čaute," pozdravili sa všetci. Aj Andrea. Len Leo nie. Mrzelo ma to. Chýbal mi jeho hlas.

,,Ahoj," pípla som všetkým a nedočkavo som čakala kedy Thomas dofajčí, aby sme mohli odísť.

Leo a Thomas medzi sebou nakoniec prehodili pár slov

,,Myslel som si, že si na neojazdené," prehovoril sucho Leo. Došlo mi, že sa bavia o mne. Pretočila som očami.

Nestihla som inak zaregovať, keď sa Thomas vrhol na Lea a sotil ho k zemi, pričom ho začal päsťami mlátiť. Leo sa neúspešne bránil.

,,Thomas, kurva, nie!" môj hlas sa ozýval všade na vôkol.

Schmatla som Thomasa za ruku. Do toho sa vplietli Josh a Norbi. Silou ťahali Thomasa preč. So slzami v očiach som sa snažila vstrebať situáciu. Bola som v šoku. Nechcela som Thomasa ani cítiť. Chcela som byť s Leom, aj keď som nemohla..

Hope you vote it!
Janae177