Vypadni, Clain!

Koniec.

Noah

Svoju cestu som si razil priamo k Leovi. Nebol som si istý svojím rozhodnutím, ale v tejto chvíli som to potreboval urobiť. Mal som pocit, že od nervozity odpadnem. Kráčal som po chodbe školy a pohľadom som v dave ľudí hľadal Lea. Moje srdce prestalo biť, keď som ho zbadal. Priznávam, že na malú chvíľku som zaváhal. Hlavne vtedy keď sa naše pohľady stretli a on nejakým zvláštnym spôsobom pochopil, že s ním potrebujem hovoriť. Podal si ruku s chlapcom, ktorý stál hneď vedľa neho a s očami plnými zvedavosti sa pozrel na mňa. To už som pred ním stál len pár krokov. Možno si myslel, že mu idem nahovoriť, nech o Ellu bojuje alebo mu vynadať ako jej zlomil srdce. Mýlil sa.

,,Potrebujem s tebou hovoriť," vydýchol som a pozeral som sa mu priamo do očí.

Leo stál opretý o auto a jeho oči stále skenovali tie moje. Snažil sa zo mňa niečo vyčítať, ale určite nevedel tieto emócie zaradiť do správnych kategórii. Ani ja som nevedel. Bol to možno smútok a ľútosť, ale rozhodne tam videl aj nedvozitu a hnev. Nevedel som presne.

,,Počúvam," prehovoril a z vrecka si vytiahol krabičku cigariet, z ktorej si jednu vytiahol. Položil ju medzi svoje pery a zapálil si.

,,Môžem za to ja," vedel som, že zniem zúfalo, ale tak som sa aj cítil.

,,Čo máš na mysli?" nechápavo zmrštil obočie a ja som vedel, že z toho už nevycúvam.

,,Za váš rozchod. Za to čo sa udialo na tej párty. Za Andreu. To ja som jej povedal, že si tam sám a ona využila príležitosť. Využila aj mňa. Celý čas som plánoval ako vás rozdelím. Budem úprimný. Nemám ťa rád, Leo. Skutočne nie. A myslel si, že pre Ellu nie si dosť dobrý. Myslel som si, že viem, čo je pre Ellu najlepšie a preto som jej pomáhal rozdeliť vás. Myslel som si, že potom už bude Ella šťastná, ale keď ju takto vidím, skurvene ma to bolí. Chcem, aby si jej povedal pravdu. Že za to môžem ja. Chcem, aby si ju získal späť a urobil ju znova šťastnou, pretože ja sa na to nedokážem pozerať. Zožiera ma pocit viny a zúfalstva. A pravda je jediné na čom záleží."

,,Myslíš si, že poznáš jej srdce, keď si ju videl smiať sa? Povedz mi o jej snoch. Povedz mi o tom, z čoho jej puká srdce. Čo ju nadchýna a čo ju dokáže rozplakať. Povedz mi aspoň jednu jej historku, v ktorej nie si. Možno si ju objímal, možno si jej radil. Ale stále vieš o nej asi len toľko ako o knihe, ktorú si raz našiel, ale nikdy neotvoril. Tak prečo si, kurva, myslíš, že vieš, čo je pre ňu dobré?" skríkol. Bol veľmi nahnevaný a bolo mi jasné, že mal čo robiť, aby ma neudrel. Vedel som, že si to zaslúžim a on to vedel tiež.

,,Bojím sa, že som ju nikdy dostatočne nemiloval. Že vždy keď za mnou prišla, neobjal som ju dosť silno. Že jej lásku som neodcenil. Že jej ruku som nedržal dosť dlho. Že som ju nechal odísť. Že som jej tak veľmi ublížil, že nedokáže odpustiť mi," povedal o niečo kľudnejšie, no v jeho očiach som zazrel lesklé slzy.

Napriek tomu, že som sa chystal mu odpovedať sa len otočil na päte a rýchlo si potiahol z cigarety, ktorú hneď odhodil a niekam kráčal. Možno sa ukľudniť. Aj keď dúfal som, že ide rovno za Ellou. Zrazu sa mi zdalo životne dôležité ich vidieť spolu. Potreboval som dávku Ellinho šťastia.

Pohľad tretej osoby

Vždy sa hovorí, že nenávisť má najbližšie k láske. Ella a Leo boli toho príkladom. Neznášali sa, ale niečo ich na tom druhom predsa len priťahovalo. Čo to je nevie dodnes nikto. Možno tá úprimnosť v ich slovách, ktoré si hovorili. A možno sú jednoducho spriaznené duše. Sú ľuďmi, ktorí by bez seba dlho nevydržali a aj keď by neboli spolu, boli by pri sebe. Teda, keby obaja neboli tak tvrdohlaví. Možno už na začiatku v tej jedálni počarovala Ella Leovi a možno bol len príliš tvrdohlavý na to, aby si to priznal. Jeho pasce a pomsty boli zrejme zbytočné. Toľko plánovania, vyhrážok, hier. A on namotal sa do vlastnej namotávky.

Viem, že bolo pre nich oboch ťažké si to priznať. Že bolo veľmi ťažké priznať, že je im ťažko, keď toho druhého nevidia a aj keď zbožňujú spôsobovať si nervy, bolelo ich prizerať sa na to, ako ich slová dokázali ublížiť.

Ella bola pre Lea dievčaťom, ktoré nestretne len tak niekto. Bola špeciálna. Zbožňoval, keď ju videl smiať sa. Keď sa nahnevala a kričala po ňom, bola tak rozkošná. On tušil, že by ju nemal nechať odísť. A ona? Nezaľúbila sa do neho raz. Zaľúbi sa do neho zakaždým, keď ho vidí.

Sama tomu neverila, ale keď ho znova zbadala, mysľou jej prebehlo toľko slov, toľko momentov s ním. Keď sa nadýchla jeho vône a ocitla sa pri ňom v náručí, vždy sa jej podlomili kolená. Milovali sa. Aj keď si to niekedy nechceli pripustiť.

Vedeli to stále. Neverili, ale vedeli to. A vedia to aj teraz, keď sa opäť pozerajú jeden na druhého a snažia sa dostať sa k sebe. Ella v ruke zviera umelú ružu, čo jej Leo priniesol, keď sa jej prišiel ospravedlniť a on k nej nervózne kráča. Tušil, že vie pravdu. Inak by za ním nešla, ale stále bol nervózny z toho, ako sa k sebe budú správať ďalej. Milovali sa, ale láska niekedy nie je všetko. Stáli naproti sebe. Hľadeli si do očí a ani jeden nevedel nájsť tie správne slová. Zrazu boli v poriadku. Boli celí. Ich vnútro zapĺňal pocit šťastia. Odrazu nepotrebovali nič vravieť. Leo sa bál niečo urobiť. No keby nič nespravil, mohol by to ľutovať a on to dobre vedel. Zrejme práve preto si Ellu pritiahol za pás  k sebe a nežne ju pobozkal. Tak nežne, akoby sa bozkával prvýkrát. Obaja vedeli, že bez seba  jednoducho nedokážu vydržať na všetko zabudli v momente, keď tam stáli jeden pri druhom a ich bozky za nich hovorili všetky nevypovedané slová, ktoré sa v nich skrývali..

Janae177