Vypadni, Clain!

20. časť.

Už sú to týždne, čo som sa s Leom prestala rozprávať. Veľmi mi jeho prítomnosť chýba, nuž nedokážem mu odpustiť tak hrubé klamstvo. Nemôžem sa s ním kamarátiť, kde ešte spávať s ním po tom, čo som sa dozvedela prečo to vlastne robil. Z celej duše som ho nenávidela, ale moje srdce chvíľkami protestovalo. Chcela by som, aby tu bol teraz so mnou a aby mi naplánoval narodeninovú párty alebo niečo podobné. Mamka s Mitchie mi upiekli tortu a dozvedela som sa, že na návštevu k nám dôjde Noah s jeho otcom. Moje srdce zajasalo, pri myšlienke na môjho blonďatého kamaráta. Už mi chýbali srandičky s ním. V kútiku duše som sa modlila, aby so sebou privliekol aj Alexa, a aby som im mohla ukázať naše mesto, keďže bývajú trochu ďalej.

Keď som prechádzala okolo nášho vianočného stromčeka, neubránila som sa kýchnutiu. Milujem tú vôňu, hoci som na to alergická. Áno, máme vianočný stromček. Dnes sú to presne štyri dni po vianociach. Darčeky som už rozdala. Teda, až na pár. Medzi tie patril aj darček pre Lea. Nebolo to nič veľkolepé, len fotoalbum z dovolenky, kde je na väčšine fotkách on. Vždy, keď si na neho spomeniem, predstavujem si ako by asi reagoval, keby som mu ho naozaj dala. Dosť už, Ella!

***
,,Všetko najlepšie!" skríkol Noah, keď som nedočkavo otvorila dvere. Zasmiala som sa a malý blondiak mi hneď vpadol do náuče. Pevne som ho vystískala, čím som mu dala dostatočne na javo, že mi veľmi chýbal. Pomohla som jemu aj jeho otcovi s taškami. Noahove veci som odniesla do svojej izby, pretože om ho od seba nemala v pláne pustiť ani na dva metre. Toto boli naše prázdniny a žiadny človek nám ich nemohol prekaziť.

Večera, ktorú navarila mamka bola delikátna. Už dlho som nejedla niečo tak dobré. Nakrájali sme si tortu a po dobrom filme sme sa umyli a šli sme spať.

V noci som sa bohužial prevaľvala z boku na bok. Moja hlava mi mierne trieštila, kvôli množstve vína, ktoré som vypila. Veľmi mi chutilo, takže som sa nevedela dopiť.

Z vonku som započla zvuk hudby, na čo som len pretočila očami a posadila som sa. Podišla som k oknu s myšlienkou, že ich poriadne zdrbem za hluk, ktorý robia, nuž keď som zbadala, čo sa vonku odohráva, zmeravela som. Musela som si pretrieť oči a poriadne sa dívať. Otvorila som okno a jemne som sa z neho naklonila, aby som lepšie videla na dlhý nápis spravený z farbného papiera.

,,VŠETKO NAJLEPŠIE, ELLA ♡"

Neverila som vlastným očiam, keď som sa na to dívala. Neskôr som sa pozrela na človeka púšťajúceho moju obľúbenú hudbu. Stála tam Bianca. Rozbehla som sa dole schodmi a možno som zobudila celý byt, ale v rýchlosti som si obliekla mikinu, obula čižmy a behom niekoľkých sekúnd som sa objavila v Biancinej náruči.

,,Zavri oči," usmiala sa a ja som bez protestovania spravila, čo mi káže.

Viedla ma ďalej od neutíchajúcej hudby až sme nakoniec zastavili.

,,Môžeš," zašepkala mi a už som jej dotyk na mojej ruke necítila.

Otvorila som oči a predo mnou stál Leo v modrom tričku s nápisom: ,,Narodeninový darček."

Janae177, táto časť je špeciálne venovaná tebe, keďže bola napísaná v deň tvojich narodenín. Už si veľké dievča. Všetko najlepšie!

Hope you ☆ it!:)