Vypadni, Clain!

26. časť.

LEO

Neustále som musel premýšľať nad slovami, ktoré vyslovil John. Vryli sa mi do kože. Mal pravdu. A ja som si to ani neuvedomil. Skurvene ma hnevalo, že som bol tak slepý.

Ľahol som si a povedal som im, že som zaneprázdnený. Nie tak, ako si to oni predstavovali.
Bol som zaneprázdnený hlbokými dychmi. Bol som zaneprázdnený utišovaním nezmyselných myšlienok. Bol som zaneprázdnený upokojovaním rozbúšneho srdca. Bol som zaneprázdnený uisťovaním seba samého, že všetko je v poriadku.
Takto niekedy vyzerá moja zaneprázdnenosť a nikomu sa za to nebudem ospravedlňovať.

ELLA

Večer som prišla domov a unavená som si ľahla do postele. Vydýchla som si a pretrela som si oči. Nemôžem uveriť, že som dokázala odpustiť Leovi, aj keď som to už urobiť nechcela.

Na druhý deň ráno som sa zobudila na to, ako mi mama klopala na dvere. Že by sa to konečne naučila?

,,Áno, mami?" povedala som unavene.

,,Zlatko, obleč sa. Pôjdeš so mnou ku Sarah," otvorila dvere.

Nespokojne som zamručala a vstala som.

,,Na čo?" pretrela som si oči a zívla som si. Podišla som ku skrini a vytiahla som si z nej obyčajné tepláky a tričko. Vzala som si spodné prádlo.

,,Len na návštevu," usmiala sa mama a ja som len prikývla.

Odišla som do kúpeľne. Trvalo mi to len krátko. Neskôr sme spoločne s mamou odišli ku Clainovcom.

Ani neviem načo vlastne s mamou idem. S nimi asi pri stole sedieť a preberať hlúposti nebudem, a byť pri Leovi tiež nie je asi najlepší nápad. Možno sme sa dohodli že sme kamaráti, no či to bude fungovať? Nemyslím si. Nato ho mám až príliš rada.

,,Ahojte," zo zamyslenia na vytrhol hlas Sarah.

,,Ahoj, " odzdravila som a vošla do domu.

,,Ella, ak chceš, Leo je v izbe," milo sa na mňa Sarah usmiala.

Stále si myslia, že spolu niečo máme, alebo chcú aby sme mali. No to nevedia, že ich snaženie je zbytočné. Medzi nami už totiž niečo bolo. A teraz mám Thomasa. Nemala by som naňho zabúdať. Po chvíľke rozmýšľania som sa pobrala do Leovej izby. Dlho som tu nebola. A keď tak spomínam, práve jeho izba bola miestnosť, kde ma prvýkrát pobozkal. Keď som zistila, že jeho pery zbožňujem, rovnako ako aj jeho.

Zaklopala som a začula jeho hlas, ktorý má pozýval dnu. Vošla som. Leo ležal na posteli, chrbtom ku mne a s mobilom v ruke.

,,Ahoj," nesmelo som sa ozvala a hneď spozornel.

,,Ella? Ahoj, čo tu robíš?"

,,No, mama a Sarah si dali stretko a ja ako poslušná dcéra som musela prísť tiež. Stále sa totiž snažia, aby medzi nami niečo bolo," mierne som sa zasmiala.

Prešla som k posteli, na ktorú som sa posadila a cítila som na sebe Leov pohľad.

,,Je zvláštne, byť vedľa teba a nemôcť sa ta dotýkať, bozkávať, objímať."

Tieto slová ma ranili. To ako ich vyslovoval. Aj mne to chýbalo, no nemohla som s tým nič robiť. Aj tak by nemalo zmysel s ním byť. Nikdy ma neľúbil.

,,Leo, prosím prestaň," môj hlas bol slabý a moje srdce sa rozbúšilo, keď sa okolo môjho pásu obtočili jeho silné ruky. Pomaly si ma otočil k sebe a pozrel mi priamo do očí.

,,Chýbaš mi Ella, tak skurvene moc mi chýbaš," jeho hlas bol smutný.

Keby len vedel, ako on chýba mne. No to mu nepoviem. Len sme na seba pozerali, so smútkom v očiach a ja s tým hnusným pocitom, že mi nepatrí. Že nie je môj.

,,Nehovor mi to Leo, prosím ťa nie," postavila som sa a vybrala sa k dverám.

Nechala som ho tam sedieť samého, aj keď moje srdce doslova vrieskalo aby som ostala s ním a bola zase už len jeho. Vedela som, že toto "kamarátstvo" nebude fungovať. Pri dverách som ešte zastala a otočila sa k nemu.

,,Prečo si mi vstúpil do života a naučil ma milovať ťa, keď si od začiatku vedel, že somnou nechceš byť?"

To boli moje posledné slová predtým, ako som opustila jeho izbu, dom, no nemyslím si že aj jeho hlavu.

VOTE IT☆
Janae177