27. časť.

7.3K 429 2
                                    

Dnes idem spolu s Biancou vyberať šaty na ples, na ktorý ma Thomas pozval. Dohodli sme sa, že sa zladíme do modrej farby. Do oka mi vpadli jedne krátke šaty, kráľovsky modrej farby, čipkou  na ramenách. Padli mi ako uliate. Neváhala som a hneď som ich brala. Kúpila som si k nim nádherné topánky a doma som sa odfotila. Fotku som poslala Thomasovi, ktorý mi ich ihneď schválil.

Bianca mala zase bordové šaty, ktoré jej padali ku kolenám. Na chrbte mali hlboký výstrih, ktorý jej padal nad zadok a k nim si dokúpila topánky. Dohodli sme sa, že doplnky si kúpime až neskôr, kedy v našich predstavách budeme dokonalé.

Po vyskúšaní šiat po druhýkrát už doma som si spokojná, osprchovaná ľahla do postele. Pri rozprávke vysielajúcej z telky som zaspala.

***

,,Leo Clain a Ella Némethová, dostavte sa do riaditeľne,"

Pretočila som očami nad oznámením našej zástupkyne a poslušne som odišla k riaditeľni. Zaujímalo by ma, čo sme zase vyviedli. Veď sa s Leom ani nestretávam. Kto na nás chce čo zhodiť? Vyriešime si to. Pekne po poriadku.

,,Áno, pani riaditeľka?" prehovorila som, keď som vstúpila do miestosti pár sekúnd po.tom ako sa z nej ozvalo tiché, tlmené "ďalej".

Všimla som si Lea. Oblečený bol v jeho úzkych, čiernych rifliach s dierou na kolene. Pod tým mal biele tričko a na ňom čierno-bielu štvorčekovanú košeľu, ktorá mu sadla ako uliata. Mala som čo robiť, aby som sa neoslintala. Leo ma vždy bude priťahovať.

,,Musím s vami dvoma hovoriť," prehovorila vážne. Len sme prikývli.

,,Viete kvôli čomu ste tu?" jemne pozdvihla obočie.

,,Bol to jej nápad," prehovoril Leo a skôr ako som stihla niečo namietať, riaditeľka sa na nás nechápavo pozrela.

,,Čo bol jej nápad?" zdvihla svoje upravené obočie.

,,Čokoľvek sme spravili má na svedomí ona," ukázal na mňa prstom.

,,Hej!" zamračila som sa.

,,Veď mám pravdu," svedomito hovoril Leo.

,,To teda nemáš! Ja-"

,,Tak a dosť!" riaditeľka prerušila moje namietanie, načo som len zavrčala a mračila som sa na Lea, ktorý na mňa len oslnivo žmurkol.

Oh, Clain. Na toto ti už neskočím.

,,Očividne vôbec netušíte, prečo tu ste," začala. Pozrela som sa na ňu.

,,Prečo?" zvedavo som prehovorila.

,,Vaši rodičia sponzorujú veľmi štedro našu školu každý rok, od kedy ste sem prišli," usmiala sa, ,,ako menší dar vy obaja budete mať vstupné zadarmo. Rovnako aj vaši partneri. Ako iste viete, pripravujeme menší program a na jeho úvod by sme chceli, aby ste spolu zatancovali úvodný tanec."

,,Ja s ním nechcem tancovať," asi to vyznelo protivne.

,,Dovol. To zabolelo."

,,Keby si vedel, čo všetko zabolelo mňa," obaja sme vedeli, na čo narážam.

,,Takže sme dohodnutí. Uvidíme sa na skúške," riaditeľka sa na nás usmiala a s týmito slovami sme obaja odišli z jej kancelárie.


Krásneho Valentína všetkým. Rozhodli sme sa pridať vám časť o niečo skôr, ako zvykneme, takže dúfame, že sme vám kapitolou trošku spríjemnili večer. Užite si Valentína aj tí nezadaní ako my. :D
Ľúbime vás.

Janae177

Vypadni, Clain!Where stories live. Discover now