Vypadni, Clain!

8. časť.

,,Slovo pravda ti nehovorí nič, Clain?" zamračila som sa, keď som pomocou barlí vyšla von pred školu.

Zdravotník chcel zavolať mamku, aby pre mňa prišla, ale pán Clain sa rozhodol ujať sa toho a tentokrát ma vezie domov on. Bola by som radšej, keby to bola mamka, ale na druhú stranu jej nechcem robiť problémy v práci.

,,Nie, čo to znamená?" pozrel sa na mňa a otvoril mi dvere do auta. Posadila som sa a vzal mi barle. Odložil ich do kufra a nasadol.

,,To znamená, že povieš, čo sa naozaj stalo namiesto toho, aby si klamal,"

,,Povedal som pravdu, len som zadržal pár faktov,"

,,Že si ma potkol," zamračila som sa sama pre seba a zapla som si pás. ,,Neznášam ťa, Clain," zavrčala som a prehrabla som si vlasy.

,,Prečo musíš používať moje priezvisko a nevolať ma menom? Je to otravné a povýšenecké," naštartoval.

,,Prečo si nemôžeš dať pás? Je to nebezpečné," pozrela som sa na neho a mračila som sa.

,,Némethová," oslovil ma prísne.

,,No vidíš? Ty robíš to isté, Clain. Možno, keby si bol môj kamoš, poviem ti menom, ale smola, mojko. Môžeš si akurát tak tú predstavu vycucať z prstu,"

,,Mlč už, lezieš mi na nervy,"

,,Prečo si ho nenechal zavolať moju mamu? Nemusel by si so mnou tráviť ani o sekundu dlhšie, keď ti tak veľmi vadím," pretočila som očami a pri uvedomovaní si toho, že je to pravda sa mi nahrnuli slzy do očí.

Odvrátila som pohľad a zakryla som si pery rukou, pretože sa krivili do smutného výrazu.

,,Lebo," odvetil prosto a sústredil sa na riadenie. Nehovorila som nič, pretože som sa bála, že by som sa na mieste rozplakala a to nechcel nikto.

,,Kam to, do riti, ideme?" zamračila som sa, keď prešiel bez povšimnutia okolo nášho domu.

,,Ku mne," mykol ramenom, ako keby to bol holý fakt a kľudne pokračoval v ceste.

,,Ja k tebe nejdem!" zvrieskla som.

,,Nemáš inú možnosť," žmurkol a pridal na rýchlosti.

Urazene som sa zošmykla po sedačke nižšie.

,,Mal by si sa vrátiť do školy, nie?" zložila som ruky na prsiach.

,,Nezáujem," povedal otrávene a prevrátil oči v stĺp.

,,Nechápem ťa," vydýchla som.

,,To sa stáva," zaparkoval pred ich domom a ja som mohla len pozerať s otvorenými ústami.

Mali obrovský dom. Mohla by som ho nazvať vilou. Stavím sa, že z vnútra je ešte luxusnejší. Nijak som si to nsposledy nevšimla. Síce som bola len v Leovej izbe..

Leo ma odniesol do domu a uložil na gauč. Mala som pravdu. Hotový zámok a Leo v ňom ako pyšný princ. Určite mal všetko, na čo si spomenul. Ten princ mi doniesol čaj a muffiny. Vraj nech sa cítim ako doma. Pff, určite.

Zapol mi telku a odišiel nahor. Domom sa ozval zvuk tečúcej vody. Povzdychla som si a napísala som mame správu to tom, čo sa stalo. Ďalej som sledovala seriál idúci v televízii. Po chvíli si ku mne Leo prisadol. Môj pohľad spočinul na jeho nahej hrudi.

,,Neslintaj," podpichol ma a zasmial sa.

,,Neslintám," otrávene som premiesla a zosunula sa nižšie.

,,Ale slintáš," vypol telku a naklonil sa ku mne.

,,Chcela by si ma, však? Určite by si chcela, aby som ťa pobozkal," zašepkal takmer na milimeter od mojich pier.

,,Chceš to, Némethová?" otrel pery o tie moje.

,,Srdiečko," zapriadol a pootvoril moje pery.

Nebola som schopná ničoho. Iba som omámene sedela a sledovala som ho. Na malý moment som zavrela oči a jeho pery sa ocitli na mojich. Bola som tak rada, ale zároveň som ho nenávidela celým svojím srdcom. Jeho pery sa stále otierali o tie moje, ale nespolupracovala som. Už viac nemôžem zopakovať svoju chybu. Vydýchla som a snažila som sa ho odstrčiť. Jeho ruky však boli silnejšie a tak som sa znova podala. Vedela som však, že to budem neskôr ľutovať. Nuž, bolo mi to jedno.