Vypadni, Clain!

4. časť.

ELLA

Domov som prišla dosť pozde, no stále bola u nás Sarah a tak to mamu až tak netrápilo. Leo u nás našťastie už nebol.

,,Stalo sa niečo medzi tebou a Leom?" spýtala sa ma mama, kým som si v kuchyni zalievala čaj.

,,Čože?" pravdu povediac, bola som dosť šokovaná jej otázkou.

Čo sa medzi nami, ako malo stať?

,,No, Leo šiel za tebou aby ste sa trochu spoznali a ty si po desiatich minútach odišla z domu. A hneď za tebou aj Leo."

Takže aby sme sa trochu spoznali. V duchu som sa musela zasmiať.

,,Nič sa nestalo. Len mi volala Bianca či by som jej s niečím nepomohla," trošku som zaklamala, ale nemohla som im predsa povedať pravdu.

Mama len pokývala hlavou a odišla späť do obývačky za Sarah. Ja som sa rozhodla, že pôjdem do postele. Bolo ešte len 10 hodín, ale aspoň sa dobre vyspím.

***

Zobudil ma otravný zvuk budíka a mne došlo, že dnes je ešte len streda. Ešte som si nestihla zvyknúť, že je zase škola. A po novom, už stredná. Som totiž prvý rok stredoškoláčka.

Nejak sa mi podarilo vyliezť z postele a namierila som si to rovno do kúpeľne. Po pól hodine, keď som už vyzerala ako človek som odtiaľ vyliezla a v izbe som si na seba natiahla len obyčajné modré rifle a červený crop top. Vlasy som si nechala voľné padať na chrbát a vzala som si tašku.

,,Si pripravená? Hodím Sarah domov a teba do školy,"

,,Jasné mami. Môžeme ísť,"

,,Dobre, len si švihni, ponáhľam sa,"

Rýchlo som si do tašky hodila desiatu a ponáhľala som sa k autu, aby na mňa nemuseli dlho čakať. Mama so Sarah sa celú cestu rozprávali o práci, čo sa mi vôbec nechcelo počúvať a tak som si radšej dala do uší slúchadlá a venovala som sa svojmu svetu.

***

,,To je fakt idiot," vyhlásila Bianca po tom, čo som jej po ceste domov povedala všetko, čo sa stalo včera. Nechcela som to rozoberať v škole. Tam by nás mohol ktokoľvek počuť.

,,Máš pravdu," ticho som jej odpovedala a na rozlúčku som ju objala.

,,Nejdes ešte na chvíľu ku mne?"

,,Nemôžem, musím už ísť."

,,Tak fajn, ahoj," zakývala mi z dverí a vošla do vnútra.

Ja som šla iným smerom. Mala som mamu počkať pred jej prácou. Dnes mala voľno, ale vraj si pôjde po nejaké papiere. Zastala som pred veľkou budovou a chcela som si sadnúť na neďalekú lavičku no zastavilo pri mne auto. Nepoznala som ho a dosť som sa zľakla, no potom ten kto šoféroval stiahol okno a ja som skoro dostala infarkt.

,,Ahoj, nasadaj." povedal s tým jeho slávnym úškrnom Leo.

,,Čože?" spýtala som sa nechápavo. Preco by som si mala sadnúť do jeho auta a ešte s ním?

,,Tvoja mama je u nás a tak ma poprosila aby som po teba šiel ja." odpovedal mi úplne pokojne a úškrn mu nemizol z tváre.

,,Ale veď si mala prísť po nejaké papiere."

,,Vraj po nich už bola ráno. Tak nasadaj, veď nemám na teba celý deň."

Len som prekrutila očami a nasadla do auta. Nič iné mi ani nezostávalo. Mohla som ísť radšej k Biance. Nemusela by som ísť domov s ním. Vlastne ja ani nejdem domov, ale k nemu. Ešte lepšie.

***

Myslela som si, že ma porazí. Poslali nás do Leovej izby, z rovnakého dôvodu ako včera. Toto mi fakt urobila moja mama? No nemohla som odporovať.

Vošli sme do jeho izby a ja som sa usadila na gauč pod oknom. Mal peknú izbu. A na to že je chalan tu mal aj celkom poriadok.

,,Ešte stále ma nechceš, srdiečko?" prerušil moje myšlienky a sadol si vedľa mňa na gauč.

,,Nikdy ťa ani chcieť nebudem," pokojne som mu odpovedala a postavila som sa.

,,Ale budeš. Vždy mám každú ktorú chcem a ty nebudeš výnimka, Némethová,"

Toto som už nevydržala.

,,Čo si o sebe myslíš, Clain? Nikdy s tebou nebudem nič mať, pretože ta nenávidím. Ak si myslíš, že som jedna z tých, ktoré ti hneď skočia do postele, tak si na omyle. Ja taká nie som a ani nikdy nebudem. Nič nebudem mať s niekým ako ty. Ublížil si mojej najlepšej kamarátke a ubližuješ aj iným ľuďom len preto, lebo ťa to baví," vykrikovala som a rozhadzovala pri tom rukami ako blazon ale bola som fakt naštvaná.

,,Si len obyčajný namyslený idiot, ktorý si myslí, že keď iným ubližuje a..." nestihla som to dopovedať pretože jeho pery sa ocitli na mojich. Nevšimla som si, kedy ku mne prišiel no zrazu ma bozkával. Teda aspoň sa o to snažil. Nespolupracovala som, ale ani som neprotestovala. Totiž.. ničomu som nerozumela. Keď som sa po chvíli spamätala začala som ho od seba odstrkovať, no vôbec mi to nepomáhalo. Bol silnejší ako ja a silno si ma držal pri sebe. Nakoniec som sa tomu poddala a začala som mu jeho bozky oplácať. Vedela som že robím chybu, no v tej chvíli som to chcela. Robila som, čo mi kázal chtíč.