Vypadni, Clain!

32. časť.

Vždy, ako náhle sa cítim šťastná sa mi prihodí niečo zlé. Toto si hovorím už tretí deň v kuse. Vždy, keď nájdem dôvod, prečo sa usmiať mám potrebu začať sa modliť, aby sa mi nič zlé nestalo. Viem, že som v živote urobila kopu vecí. Mala som nadmieru nesprávnych rozhodnutí, nepríjemných a uštipačných poznámok, ale prečo sa trestá aj za to, čo chcem urobiť?

Možno som niekomu nevedomky spravila niečo zlé a karma mi to vracia tým najohavnejším spôsobom. Cez bolesť jedného z mála, ktorý sa mi zaryli do kože.

A možno som len smoliarka. Táto veta mi príde najvhodnešia. Už tisícikrát sa zamýšľam nad svojimi chybami, nad svojimi činmi. Na nič som neprišla. Možno som to obkľukou v mojej mysli obišla, ale snažila som sa prepátrať každý jeden detail.

Dnes ako každý deň idem za Leom. Stále od vyčerpania spí. Alebo aspoň to tak vyzerá. Nehovorí na nás, neotvára oči, neotáča sa.

Už za neho nedýcha len prístroj. Leo to hravo zvláda sám.

Otvorila som dvere na izbe a pohľad sa mi naskytol na tú odpornú osobu.

,,Čáu," nahodila som nepríjemne a zložila som sa na stoličku pri posteli.

Andrea sedela oproti mne. Skenovala Lea.

,,Ahoj," povzdychla si a ďalej ho hladila po ruke.

Nedala som sa odstrašiť a chytila som ho za tú druhú, na čo som si od nej zaslúžila len nepríjemný pohľad. Chcela som však Lea držať za ruku a ona mi v tom nijak zabrániť nemohla.

Do izby po pár dlhých minútach strávených v jej prítomnosti do izby vstúpil Thomas. Nenápadne som ruku od tej Leovej odtiahla a milo som sa na neho usmiala. Sladko ma pobozkal. Potrebovala som to, ale od Lea, nie od neho. Stále som sa cítila mizerne a v tej chvíli ma napadlo, že ma karma trestá za náš vzťah. Možno to tak bolo a možno si len namýšľam.

,,Ako mu je?" pozrel sa na Andreu, ktorá len mykla ramenom a venovala mi pohľad.

,,Sestrička povedala, že sa jeho stav zlepšuje a čoskoro by mal normálne komunikovať."

Thomas sa ticho usadil ku mne a len slabo prikývol. Hypnotizovala som Lea pohľadom a jediné čo som si želala, bolo aby sa prebudil. Len aby som sa mohla do nekonečna dívať do jeho očí.

,,Eh," z jeho úst vyšlo tiché zachrapčanie. Radosťou, celá bez seba som ho ihneď chytila za ruku.

,,Shh," zašepkala Andrea.

,,E-ella," zašepkal.

Toto bol ten okamih, ktorý som chcela prežívať dookola. Srdce mi búšilo ako splašené a ja som sa šťastím skoro rozplakala. Počul Andreu, musel ju počuť a aj cez to som jeho hlavnou a prvou myšlienkou bola ja. Takéto okamihy by som si priala prežívať dookola a dookola. Cítila som sa nad mieru šťastná. A to vďaka Leovi. Vďaka človeku, ktorého som tak veľmi neznášala až nenávisť prekypela v lásku. Mal pravdu ten, kto povedal že nenávisť má len krôčik k láske. U nás dvoch to tak jednoznačne bolo.

,,Ella," zopakoval zašepkanie a jeho riasy sa mihotali. Cítila som, že sa mu rozpráva ťažko, tak som zo stolíka vzala vodu a slamku, ktorú som mu priložila k ústam.

,,Som tu," šepkala som dookola. Vedela som, že to pre nás oboch v tejto chvíli znamená o veľa viac ako keby som mu povedala, že ho milujem. Cítila som to.

Thomas, ktorý sa na mňa šokovane pozeral z ničoho nič prudko vstal. Posúdila som, že bol nahnevaný vďaka tomu, že sa stolička pri jeho pohybe posunula o riadny kus do zadu miestnosti.

A Andrea sa pobrala hneď za ním. Miesto hnevu sa v jej očiach odohrávalo sklamanie spojené s nenávisťou. Vedela som, že aj u nej je niekedy život vážny, nuž netušila som, že Leo je jej slabina. Tak ako moja.

Leo si pomaly odpil zo slamky na čo som sa mierne usmiala.

,,Som tu, neopustím ťa. Som tu," šepkala som.

Nie preto, že som vedela, že ma konečne počuje, ale preto, že som vedela, že tu naozaj som. Tu pri ňom.

@janae177
Ak sa vám táto a predošlé kapitoly páčia, budeme rady ak ich ohodnotíte hviezdičkou a komentárom. Dokáže nám to vyčarovať nesmierne obrovský úsmev na tvári aj v tom nahoršom dni.❤