,,Ella, ja to myslím vážne. Tie raňajky budeš mať studené a ani ich nestihneš zjesť, pretože mi volala tvoja mama a čakajú nás na obed."
Leo stál za dverami kúpeľne a snažil sa ma odtiaľ dostať von, ale ja som si proste užívala horúcu sprchu. Možno som tam už naozaj bola dlho, tak som sa rozhodla odtiaľ vyjsť. Vypla som vodu a natiahla som sa po bielu hebkú osušku.
,,Už idem," otrávene som mu odpovedala. Tak najprv ma zobudí skoro ráno a potom mi nedovolí ani sa osprchovať. Mala som ho vziať so sebou. To by mu nevadilo ani keby sme tam boli ešte ďalšiu hodinu. Nuž, nabudúce budem vedieť.
Obliekla som si spodné prádlo a Leove tričko a tepláky, keďže nič svoje som nemala. Len šaty, ktoré som mala včera na svadbe. Otvorila som dvere a našla som Lea znudene stáť vedľa dverí, opretého o stenu.
,,No konečne," povedal keď si ma všimol.
,,Nevyzeráš nadšene," nevinne som sa usmiala, rýchlo som ho pobozkala a rozbehla som sa do kuchyne, kde by na mňa mali čakať raňajky. Čakali. Leo sa naozaj posnažil a urobil tie najlepšie lievance na svete. Najradšej by som zjedla úplne všetky, ale to som si nemohla dovoliť. Totiž,už teraz meškáme na obed. U nás doma sa obeduje, ja raňajkujem. Úplne individum Ella, teší ma.
,,Šaty máš už v aute. Mali by sme ísť," do kuchyne vošiel Leo v čiernych rifliach a rovnako čienom tričku. Vyzeral úžasne a už aj celkom spokojne.
,,Veď už aj ideme," postavila som sa a s úsmevom som prešla k nemu. Ruky som si položila na jeho hruď a pery som jemne priložila k tým jeho.
,,Prepáč," zamrmlala som mu do pier. Prudko vydýchol a rukami si ma pritiahol ešte bližšie k sebe a vášnivo ma pobozkal. A ja som vedela, že hnevu je koniec. Po chvíli som sa od neho odtiahla a preplietla som naše ruky.,,Odchádzame, čakajú nás," uškrnula som sa a ťahala som ho k dverám. Leo sa nespokojne zamračil a frustrovane si vzdychol. Bol pri tom zlatý. Ale to mu radšej nepoviem. Všetci vieme prečo.
,,Ach dievča, ty ma raz zabiješ," znova si povzdychol a spolu, ruka v ruke sme prišli k autu do ktorého sme nasadli a rovno vyštartovali k nám domov, kde nás vrelo očakávali moji, aj Leovi rodičia.
Leo si položil ruku na moje koleno a v pokojnom tichu, ktoré narúšalo len rádio sme po chvíli parkovali pred našim domom.
Vystúpili sme a Leo ma znova chytil za ruku. Zastali sme pred dverami a museli sme zazvoniť, pretože ja som kľúče nemala. Po chvíli sa dvere otvorili a v nich stála Mitchie.
,,No konečne, trvalo vám to," tvárila sa že je nahnevaná ale usmievala sa. Svoj hnev len hrala.
,,Sťažuj sa Elle, ona bola hodinu v sprche," ozval sa Leo so smiechom. Urazene som ho drgla lakťom.
,,Mal si ísť somnou a nevadilo by ti ani keby sme tam boli do teraz," tvárila som sa že sa hnevám a som urazená ale moje ústa ma zrádzali a rozťahovali sa do úsmevu.
,,Najbližšie určite pôjdem, to mi ver láska," uškrnul sa a ja som sa snažila tváriť neutrálne a nedávať najavo ako som sa roztápala pri tom, ako ma oslovil. Mitchie nás stále s úsmevom pozorovala a krútila hlavou.
,,Takže láska? Kedy ste mi to akože chceli povedať?" behala pohľadom raz na mňa a raz na Lea.
,,Práve si sa to dozvedela," usmiala som sa, potiahla som Lea za ruku a prešli sme do kuchyne. Tam sme dostali rovnaké pokarhanie že nám to dlho trvalo ale to prešlo hneď, ako si všimli že sa držíme za ruky. Všetci stíchli a ich pohľady smerovali na nás. Nebolo to bohvieako príjemné, ale očakávala som to.
YOU ARE READING
Vypadni, Clain!
Teen Fiction,,Prepáč mi," povedal. ,,Čo ti mám prepáčiť?" nechápavo som zmrštila obočie. ,,Všetko, čím som ti ublížil. Každú vetu, ktorou som zranil tvoje city. Chcel by som ti povedať len to, že som si celkom istý, že som ťa nestretol len tak náhodou a teraz c...