Vypadni, Clain!

17. časť.

O päť dní neskôr.

Už mám len jednu hodinu. Poslednú hodinu, ktorú si tu ešte môžem užiť. Potom nám letí lietadlo. Predtým sa chcem ešte rozlúčiť s Noahom a Alexom. Čakám na nich už 15 minút a oni nikde. Zozadu som na mojich očiach pocítila niečie ruky a reflexne som sa otočila do zadu. Za mnou s úsmevom na perách stal Noah a za ním Alex. Vrhla som sa mu do náručia a Alex sa k nám pridal. V očiach som pocítila slzy. Bolo mi tu tak fajn. Budú mi veľmi chýbať. Odtiahla som sa a utrela si slzy ktoré voľne stekali po mojej tvári.

,,Budete mi chýbať," smrkla som a znova ich objala.

,,Veď aj ty nám Elli," Alex sa sucitne usmial a ešte silnejšie ma objal.

Ešte sme sa chvíľku prechádzali v parku a potom sme sa znova so slzami v očiach rozlúčili. Odišla som do hotela, vzala som si kufre a vybrala sa dole, kde už všetci čakali.

,,Môžeme?" spýtala sa ma mama a ja som jemne prikývla.

Von nás čakal taxík, ktorý nás mal odviezť na letisko. Cesta tam ubehla rýchlo. Prešli sme cez kontrolu a nastúpili do lietadla. Začala som sa zmierovať s tým, že budem musieť sedieť pri Leovi. Od toho dňa, keď sme sa spolu skoro vyspali a jemu prišla tá fotka, sme sa spolu nerozprávali. Ja som si vzala veci a odišla bývať do izby k mame a Mitchie. Leo bol párkrát za mnou a chcel mi to vysvetliť ale nedovolila som mu to. Ved načo? A som vlastne Andree vďačná. Keby vtedy tú fotku neposlala, tak by som sa s Leom vyspala. Vtedy som to síce chcela, ale teraz viem že by som to ľutovala.

Leo sa usadil pri okne, Mitchie na kraji a mne znova ostalo miesto medzi nimi. Nemala som inu možnosť a tak som si sadla, zapla som si pás, do uší dala slúchadlá a zavrela som oči. Dúfala som že sa zobudím až keď budeme pristávať, ale keď som otvorila oči, stále sme leteli. Otočila som hlavu do okna a všimla si spiaceho Lea. Vlasy mal strapaté, hlavu opretú o malé okienko a tie jeho dokonalé, plné pery mal jemne pootvorené. Chcela som ho pobozkať. Tak veľmi som chcela znovu cítiť jeho pery. Nechcela som si to priznať, ale chýbalo mi to. Chýbalo mi, ako sme sa hádali, provokovali a robili si zle. Chýbalo mi aj to, ako sa ma dotýkal, ako ma bozkával a objímal. Chýbal mi on celý. Ešte pred mesiacom by som bola rada že sa somnou nerozpráva a neprovokuje ma, ale vlastne si môžem sama za to, že sa nerozprávame. Keby som mu dovolila aby mi to vysvetlil, mohlo byť všetko inak.  Ale na to som veľmi tvrdohlavá. Odvrátila som od neho hlavu a znova zavrela oči.

,,Ella," počula som hlas mojej sestry.

,,Hmm?"

,, Pristávame."

Otvorila som oči a zapla si pás. Leo už tiež nespal. Lietadlo hladko pristálo, my sme vystúpili, vzali sme si kufre a všetci sme sa vybrali domov. Bolo už dosť veľa hodín a tak som sa rozhodla ísť znova spať. Mám posledný deň, aby som sa vyspala. Zajtra máme totiž ešte voľno a potom znova škola. Ahhh...

***
,,Argh," zavrčala som a postavila sa z postele.

Už asi piatykrát nám niekto zvoní a nikomu sa nechce ísť otvoriť. Vlastne ani nemá kto ísť. Mama už musela ísť do práce a Mitchie by sa nezobudila ani keby vypukla vojna priamo v jej izbe.

Otvorila som dvere a chystala som sa nakričat na toho, kto ma vyrušil v spánku, no skôr ako som otvorila ústa ma už niekto tuho objímal. Podľa známej vône som usúdila, že to je Bianca. Objala som ju aj ja. Posledné týždne pred dovolenkou sme spolu veľa neboli. Bola som  na ňu naštvaná, no veľmi mi chýbala. Odtiahli sme sa od seba a vybrali sme sa do mojej izby.

,,Prepáč Ella," ozvala sa Bianca a ja som nechápavo zdvihla obočie.

,,Za čo sa ospravedlňuješ?"

,,Veď to vieš. Predtým ako si odišla na dovolenku sme spolu ani neboli. Nič som ti nehovorila a to mi je ľúto. Stále som bola len s Johnom, o ktorom som ti tiež nepovedala. A to sme si hovorili všetko," dokončila svoj prejav a previnilo na mňa pozrela.

,,To je v pohode," zasmiala som sa, ,,ale teraz mi povedz, čo je medzi tebou a Johnom. Všetko," varovne som zdvihla ukazovák a spolu sme sa zasmiali.

,,Noo, " schválne to predlžovala a trochu sa začervenala.

,,Tak nejak spolu chodíme," usmiala sa a ja som videla aká je šťastná a zamilovaná.

,,Tak to gratulujem," zasmiala som sa a hodila sa jej okolo krku. ,,Ale keď ti ublíži, pomôžeš mi ho vykastrovať, jasné?" pozrela  som sa na ňu s úsmevom na perách.

,,Sľubujem," spolu sme sa smiali.

Dozvedela  som sa ešte nejaké zaujímavosti o ich vzťahu. Dúfam, že im to vydrží. Sú spolu naozaj zlatí. Teraz sme ukľudnené sedeli na mojej posteli s čajom v ruke, každá ponorená do vlastných myšlienok.

,,Inak, ako dopadla dovolenka? Čo ty a Leo?" zrazu sa Bianca ozvala a pozrela na mňa zvedavým pohľadom a s úsmevom.

,,Noo, tak... " nevedela som čo povedať. Vsetko alebo nič? Rozhodla som sa že jej poviem všetko. Začala som rozprávať a ona ma so záujmom počúvala.

,,A ako to teraz medzi vami je?"

,,No nijako. Od vtedy sme sa spolu nerozprávali. Nechápem to. Nenávidela som ho, ale teraz to tak nie je. Na tej dovolenke sa to zmenilo. Chýba mi," pozrela som na Biancu, ktorá ma hneď silno objala.

,,Tak mu dovol nech ti to vysvetlí," odtiahla sa odo mňa a pozrela mi do očí. Nesúhlasne som pokrútila hlavou.

,,Chcel mi to vysvetliť. Nedovolila som mu to. Je neskoro," sklonila som hlavu do dlaní a povzdychla si.

,,Nikdy nie je neskoro Ella," povzbudivo sa na mňa usmiala.

Zistila som, že môžem byť vďačná za takú kamarátku ako mám. Tú najlepšiu. Celý deň ostala u mňa a pozerali sme filmy alebo sme sa rozprávali. No tému Leo sme celý deň radšej nespomenuli. Bianca večer odišla s prísľubom, že do školy ideme ráno spolu. Ja som ešte vbehla do sprchy, vymenila si veci do školy a hodila sa do postele, v ktorej som hneď upadla do ríše snov.

Hope you ☆ it!
Janae177