💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

.3.

                              Prvé ahoj

,,Prišiel som ju pozrieť." povedal som.

,,Nepýtam sa na čo ste prišli ale kto ste."

,,Dnes mi odoberali krv akurát pre ňu." všimol som si ako sa upokojil.

,,To naozaj?" pýtal sa neznámy sestričky.

,,Áno, zoznámte sa toto jej jej brat." usmiala sa sestrička.

,,Alex. Teší ma!" podával mi ruku.

,,Nik." usmial som sa.

,,Ja už pomaly pôjdem ešte za našimi, tak sa maj, a ďakujem aj za ňu!!"

Vyšiel, a ja som sa posadil na stoličku pri posteli. Bolo to čudné. Vždy keď som tu prišiel, prišiel som za sestrou. Dnes som tu pri nej. Pozeral som sa na ňu asi pol hodinu a rozmýšľal aká je.

Na druhý deň.

Už dávno je po 10:00 ja trčím v zápche. Nervózny som ako kôň. Nemohol som to obísť ja debil! Pomyslel som si v hlave.

10:39

Dávaš si načas Nik. Pomyslel som si a utekal som k vchodu nemocnice. Na recepcii nebol nikto. Našiel som prvú sestričku a pýtal sa jej či už ju prebrali.

Povedala že áno, ale že sú tam ešte doktori. Výťah zas a znova išiel na moje tempo pomaly, a tak som si vybral schody. Bral som hneď po dva. Vošiel som do jednej izby a postavil sa za sklo. Chvíľku mi stál vo výhľade doktor, no potom sa posunul a ja som ostal ako omráčený.

Naozaj bola taká krásna. Nevedel som čo mám robiť od radosti, že sa to podarilo. Jej mama sa na mňa pozrela a ja som ju silno objal. Myslel som si chvíľami že sa teším viac ako oni. Keď odišli lekári. Išli hneď za ňou jej rodičia. Sedeli tam asi hodinku. No potom prišiel rad na mňa a ja som horel nadšenosťou, radosťou, seriózne som mal chuť plakať od toľkej radosti.

Vošiel som dnu. Usmiala sa. Usmial som sa tiež.

,,Naši mi už o vás povedali." ona mi vyká!
Ona ti vyká, Bože rob s tým niečo, nemôže ti vykať, niesi taký starý! Niekedy si myslím že sa rozprávam sám so sebou, no po dlhom čase som prišiel na to že s vlastne rozprávam so svojimi myšlienkami a sám so sebou. HAHA. Aj pri futbale to tak je. Našťastie tam nerozmýšľam tak dlho.

Pobavene som sa zasmial. Posadil som sa na stoličku a ostal sa chvíľku na ňu pozerať.
,,Tykaj mi. Niesom zas tak starý." chcela sa posadiť.

,,Nie seď." postavil som sa a rýchlo sme si podali ruky.

,,Rose." povedala.

Na to že ju len teraz prebrali mala dosť energie.

,,Prečo, vlastne. Čo tu. Alebo. Ako to." nevedela sa vymáčknuť.
Bože ty si taký sprostý, sprosté slová používaš len s Maxom.

,,Mal som tu sestru, aspoň teda, ak mieriš na to že prečo som ti dal moju krv. Vždy keď som tu prišiel stále si ležala tak smutne. Nedalo mi to nenakuknúť do tej smiešnej veci na posteli." zasmiali sme sa obaja.