💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

•13•

Večera

,,Počkaj chvíľu len sa oblečiem!"
Bežala som do izby a hodila si na seba čierne rifle, žlté tričko a teplú bundu.

Vyšla som vonku. Pozeral sa akurat von oknom. Zo zadu bol krásny a spredu ešte krajší.

,,Môžeme ísť!" pousmiala som sa. Vyzeral, že sa tešil, pretože mu miestami trhlo kútikom keď sa na mňa pozrel.

,,Kam to vlastne ideme?" spýtala som sa ho.

,,Kamarátska večera!" pousmial sa a čakal už vonku kým som ja bojovala skľúčom.

Na chvíľku som mu prestala venovať pozornosť.

,,Kamarátske čo?"

,,Neboj sa, kamarátska večera, poznáš Maxa? Tak bude tam on a jeho priateľka!" pousmial sa. Pozerala som sa mu chvíľku do očí. Vyzeral pokojne, vyrovnaný. Vyzeral že ho naozaj nič v najbližšom období nerozhodí. Nebol ako ja. Vystrašená, neistá v každej situácii. Nebola som plná temperamentu tak ako on. Som predsa obyčajné dievča, niesom ani zďaleka taká slávna ako on.On bol na to všetko už zvyknutý, na strety s novinármi, na stretnutia so známymi ľuďmi, futbalistami, trénermi, modelkami.Prečo si vlastne vybral mňa... V nemecku je dosť pekných dievčat... Tak prečo ja? Prečo ma takto týra svojou krásou? Vedel že do neho sa nedá nezaľúbiť, vedel to až moc dobre, moc dobre vedel že budem z neho na mäkko. Vedel že ho budem ľúbiť. Skôr či neskôr.

Vyšli sme za bránku a tam sme stretli susedku.

,,Dobrý večer pani suseda!" pozdravila som ju bez emócie.

,,Zdravím,už si si našla fešáka?" žmurkla na mňa jedným okom. Znovu prišiel stav, keď som nevedela čo mám na to odpovedať. Pozrela som sa na Nika ktorý mi vôbec nepomáhal dokonca nadvihol ľavé obočie a čakal čo poviem.

,,No, s časti sa to dá tak povedať!" od nervozity som vyberala navhodnejšie slová.

,,Tak veľa šťastia prajem, ponáhľam sa na nočnú, tak ahojte!" pozrela sa na nás oboch.

,,Sluší vám to!" povedala a rýchlou chôdzou pokračovala na nočnú.

,,Tak s časti sa to dá tak povedať?" pozrel sa na mňa a netrprzlivo čakal na odpoveď.

,,Ja neviem, sľúbili sme si že na to nebudeme tlačiť, lenže..." rozmýšľala som ako popísať náš vzťah- nevzťah ,,my sa bozkávame, obímame, flirtujeme so sebou, a ja naozaj neviem čo to má znamenať. Nemôžem povedať susede že... Jednoducho jej to nemôžem povedať. Prepáč, ja sa vážne..." koktala som a rečové myslenie sa mi stále viac a viac vytrácalo. ,,Neviem, ja sa stále bojím, bojím sa všetkého čo to obnáša!"kráčali sme smerom k reštaurácii.

Zastavil ma, otočil si ma k sebe, chytil ma za ruky. ,,Rose, nemusíš sa báť, nemusíš sa báť kým som tu ja, kým som tu s tebou. Naozaj ťa milujem, kľudne ti to dokážem. Kľudne nech sme aj na prvej stránke nejakého časopisu. Aj keď nám nikto nebude priať, stále tu budem ja, stále ťa budem milovať a budem tu pre teba. Chápem, je to nový krok, no naozaj sa nemusíš báť. Ak sa budeš báť aj najďalej tak mi to povieš a s niekým zoznámim!" mrkol na mňa ľavým okom. Pobozkal ma ma čelo, čo ma patrične ukľudnilo.

Chytil ma za ruku, ďalej sme pokračovali v tichosti.

Vchádzame do reštaurácie kde to všade rozvoniava hocakými typmi pizze.Všimla som si sediacu Emily pri stole, hneď vedľa nej sedel Max.Ako sa nám s Emily stretli pohľady, obe sme sa pousmiali.

,,Ahoj, rád Ťa znova vidím!" podával mi ruku.
Max mi bol od začiatku sympatický, ako som ho videla vstupovať do mojej kancelárie, vedela som že si budeme rozumieť. Bol skvelý zákazník, nenamietal na návrhy, ktoré som mu ukázala. Z troch si vybral na prvýkrát. Čo ma ten čas potešilo. No teraz už niesom v práci, a je na čase spoznať Maxa mimo povinností, len tak vovoľnom čase.

A nemýlila som sa, keď som hovorila že bol vážne v poho.

Vyzliekla som si čierny kabát, šál a čiapku som prevesila na stoličku, kde mal veci aj Nik. Posadila som sa hneď vedľa Nika. Všimla som si ako si nás prezerala Emily. Nenechala si újsť jeden jediný  detail.

,,Ako sa cítiš, no veď vieš...Už je to fajn nie? " pýtal sa,vedela som že naráža na môj zdravotný stav, ktorý sa polepšil len kvôli Nikovi.

,,Je to v poriadku, cítim sa lepšie ako pred tým!" hovorila som popri tom ako som hľadala niečo v menu.

,,Ktoby sa necítil dobre s mojou krvou v žilách..." pozrel sa na mňa Nik. Sebecky sa pousmial.

,,No hej, to je pravda, teda nemám v žilách tvoju krv, ale už podľa toho čo mi furt básni o tebe Max, musíš byť skvelý!"poznamenala doteraz nehovoriaca Emily.

,,Počkať,vy sa vidíte prvýkrát?" pozrela som sa na Nika.

,,Toto je Emily, moja priateľka, Emily, môj bff Nik!" zasmial sa Max.

,,Vieš o tom že sme kolegyne?" spýtala sa Emily Nika.

On sa hneď na mňa pozrel.

,,Ešte mi o tom nestihla povedať, ale videl som ťa myslím keď som prišiel za ňou do práce.." dopovedal.

Konečne prišiel čašník. Každý si objednával, prišla som na rad ako posledná. Malá pizza a kapučíno u mňa vyhrali. Aj keď tá kombinacia moc do seba nezapadala ja som to chcela.

Večera prebiehala v poriadku, do minúty kým mi nezačal zvoniť telefón.
,,Ospravedlňte ma, zabudla som to stíšiť!"hľadala som ho v kabáte. Bolo mi trápne že som prerušila takú pohodovú chvíľu, všetci sa usmievali, boli spokojní. Všimla som si ako Nik spozornel keď mi zazvonil mobil.

,,Pokojne si to vybav!" povedal Max a ja som si to odišla vybaviť na záchod.

,,Ja si odskočím ak by vám to nevadilo." usmiala sa Emily a išlaza mnou.

-Áno, počúvam.-

-Tu pán riaditeľ hotela, aj prídeš dnes?- začal mi tykať, neviem či mi v práci tykal, ale teraz mi už tykal.

-Ja som vám povedala že dnes večer niečo mám, prepáčte.-

-To nevadí, snáď som vás nevyrušil v nevhodnej chvíli, týmto vás chcem pozvať zajtra na obed, čo vy na to?-

Popravde,nevedela som čo mu odpovedať. -To sa ešte uvidí ako sa vyspím...mala by som už ísť pekný večer!-

Zrušila som hovor. To bol ten drzý riaditeľ. Určite si myslí že je pánom sveta. Zložila som a čakala som na Emily, ktorá mi počas hovoru ukazovala aby som ju počkala.

,,Kto bol?" vyšla.

,,Jeden riaditeľ z hotela, zákazník, už druhýkrát ma niekde pozval."

,,Podľa toho rozhovoru, nebola si nijak nadšená!" umývala si ruky a usmievala sa.

,,Nie,on je v poriadku, len je trošku drzý!" zasmiala som sa keď som sa opierala o umývadlo.

,,Ten Nik, je hotový sexsymbol, normálne ti ho závidím!" pozerala sa na mňa Emily.

,,Prestaň,zatiaľ nič spolu nemáme." začala som sa červenať.

,,Počula si čo si povedala? Zatiaľ... Na mňa pôsobíte dojmom ako keby ste boli normálny pár... Veď videla si? On ťa doslova a do písmena....