💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

-31-

Spoločný deň

Stál tam Nik. ,,Kam chceš ísť?" bol iba v tých sexy bielych trenkách. Opieral sa o dvere, ruky mal prekrížené na prsiach.

,,Do práce, vybaviť tú Karin." skromne som povedala.

Nadvihol obočie. ,,Ty si v pohode? Vieš čo bolo včera? Vieš kde si? Vieš kde je približne ona?"  neveriacky sa mňa pozrel.

,,Viem čo bolo včera, viem čo sa stalo, neviem kde je ona.."

,,Je na policii, je obvinená z ublíženia na zdraví, ty a ja ideme vypovedať, dnes o 9:00."

,,Nik, ja nechcem aby ona, aby ju tam držali ako násilničku, nechcem aby bola za to potrestaná..."

,,Ale ja to chcem... Ublížila Ti.. Ublížila nám obom.. Mne obzvlášť.. Vieš ako som sa bál? Vies čo som cítil?" kráčal smerom ku mne ,,Ona nechápe tomu že sa do nás nemá starať? Ja už nechcem aby bola ona čistá, ublížila všetkým, mne je to jedno, hoci budem aj ja v novinách, ale ja to chcem, chcem aby bola za to potrestaná, ublížila mojej frajerke...." chytil mi hlavu do dlaní a pobozkal ma.  ,,Milujem ťa!" povedal keď prestal. Chytil ma za ruku a ťahal ma dnu. Posadila som sa do kuchyne a čakala som kým sa oblečie. 

8:36

,,Môžeme ísť!" povedal keď prišiel do kuchyne oblečený.

Brala som si aj papiere od lekára. Keď to tak vážne chcel, aby bola potrestaná... Ja som bola proti, no ale nemala som žiadnu šancu ho prehovárať, pretože on si išiel  za svojím.

V aute bolo ticho.  Asi preto že on sa plne koncentroval na cestu a ja som si zavrela oči a zhlboka vdychovala vôňu jeho auta. Otvorila som ich až keď som zacítila vypnutie motora.

,,Ty si asi málo spala.." pozrel sa na mňa Nik.

Ja som sa pousmiala. Keby naozaj vedel čo som robila tak ja by som sa červenala a on by sa určite smial.

,,Máš dnes niečo?" spýtala som sa ho.

,,Ja som dnes voľný ako vták!" doširoka sa usmial ,,Takže keď vyjdeme s tadiaľto pôjdeme niekde na raňajky, a potom do tvojej práce a ďalej kam len budeš chcieť ísť." povedal keď sme kráčali hore schodmi. On bral podva, zatiaľ čo ja som sa držala zábradlia a brala len po jednom.

Všimol si to. Vrátil sa späť. Chytil ma za ruku a pomohol mi.

Kým sme vyšli s toho strašného miesta boli 10 hodín, ja som bola strašne hladná.

Nakoniec sa to vyriešilo samo. Karin dostala vysokú pokutu a  zápis. Nevideli sme ju. Nechcela som ju vidieť. Bola pravda že som sa jej bála, no doteraz som nechápala, prečo som sa nebránila. V práci som si zobrala pár dní dovolenku. Nika to potešilo viac ako mňa. Zastavili sme sa ešte pri Emily a Kike, ktorá sedela u Em v kancli.

,,No čo marood?" pozrela sa na mňa Kika a púšťala ma sadnúť si na stoličku. ,,Nechaj, nebudeme dlho."

,,Robíš operku?" podpichla Emily Nika.

,,Veľmi rád!" pousmial sa a pozrel sa na mňa.

,,Chceme vedieť čo s tou paňou?" spýtala sa Kika.

,,Ma zápis a pokutu...." povedala som ,,Ok baby, ideme lebo sme veľmi hladní, tak príďte večer pokecáme.."

,,Vieš čo pôjdme do nejakej kaviarne.." navrhla Kika.

,,Jasné, a dones aj pána Hoffa.." chytila som ju za rameno a zasmiala som sa.

,,Súhlasim.." pousmiala sa.

,,Tak o 17:00. To už je tma, to je ako večer." pousmiala sa Em.

,,Ahojte!" jednohlasne sme pozdravili a smerovali sme do nejakej kaviarne na čerstvé pečivo.

Naozaj ho tam mali a dala som si čerstvý raňajkový koláč a horúcu čokoládu.

,,Ukáž, poď sem." povedal Nik ako si niečo všimol.

,,Čo je?"

Oblízol mi peru. Hneď na to mi ju pobozkal a ja som sa zasmiala. Chvíľku sme v kľude raňajkovali. Prišlo k nemu pár fanúšikov sa s ním odfotiť. Kým sa on fotil ja som sa na neho pozerala. Z ľudmi problém nemal, nebol arogantný. Nebol ako ostatní muži. Vedela som že je chápavý, a zdravo rozmýšľa. Iní by sa na sex vrhli po týždni, a preto im možno nefungovala tak tá chémia. My sa poznáme dva týždne.. Sex si nechávame na neskôr, teraz sa nechávame uniesť jemnými bozkami. Veď vzťah nieje len o sexe, nieje to len o splynutí tiel tých dvoch. Vzťah je o láske, trpezlivosti, úcte, rešpekte, o citoch. Najlepšie je že city neprežívate len tak ako napríklad s kamošom. S Nikom to bolo úplne iné, na úplne inej úrovni.

,,Počúvaš ma?" začula som pomedzi myšlienky.

,,Prepáč, len som sa zamyslela. Čo si hovoril?"

,,To je jedno, idem zaplatiť .." usmial sa, odišiel ku pokladni a chvíľu tam postával. Všimla som si ako do kaviarne vchádzala Karin. Nemohla som uveriť. Toto nemôže byť náhoda, toto bolo jednoducho plánované.

Prišla za Nikom. On zaplatil a kráčal smerom k nášmu stolu. Ona prišla s ním.

,,Tu máš, to je všetko čo som ti kedy vzala, škoda že nemôžem vrátiť rozum Rose. Pochopila by aký si." Falošne sa usmiala.

,,Nechcem od teba nič, môžeš si to nechať, to budeš mať totiž jedinú spomienku na mňa... Týmto si prekročila hranice.. Dobre vieš aká bola naša dohoda..Končím s tebou, viac ma tvoja existencia nezaujíma. A prosím ťa, daj pokoj Rose, toto je medzi nami. Nemôže za to že je krajšia a normálnejšia od teba." povedal a obliekal si vetrovku ,,Ešte posledné slová, môžeš sa tešiť na zajtrajšiu tlač a ten spis s tým tvojím bytom je úplne v poriadku. S Rose máš odomňa zakázaný akýkoľvek styk. Ahoj!" taktiež sa na ňu falošne usmial.

Rozplakala sa tam. Bolo mi jej v tomto momente naozaj ľúto. 

Obliekla som sa aj ja. ,,Ideme!" pousmial sa už naozajstným uvoľneným úsmevom a pobozkal ma na čelo.  Nasadla som do auta. Čo najviac som sa snažila zakryť tú bolesť, jednoducho, nechcela som aby o tom vedel, a nechcela som aby ublížil ešte Karin. Zajtra ju čaká náročný deň. Podľa toho čo mi hovoril v aute. 

Doma som si dala predpísané tabletky a posadila sa na gauč.  Sadol si ku mne. Pritiahol si ma k sebe. Pohodlne som si na neho ľahla. Zatvárali sa mi oči.

,,Pozriem čo dávajú." povedal po chvíli. Veľmi ma ukľudňoval jeho dych, jeho hlboké nádychy a výdychy. Pre mňa to pôsobilo rovnako ako pre niekoho vtáčiky v prírode. 

,,Môžeš."

,,Pozri tu dávajú skrytú vášeň. Pozrieme si jednu časť?" zasmial sa.

,,To radšej zapni rozprávku!" zasmiala som sa. Ruku mi položil na pravý bok. Po celom tele mi prebehli zimomriavky...