💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

-36-

Varíme spolu

15:20

Zmorene a hlavne nechcene stávam z postele a kráčam do kuchyne po pohár vody. Pri treťom glgu som si  spomenula na stretnutie s Nikom, ktoré sa malo konať o 16:25. Ako tak pozerám vonku, stále neprestalo snežiť, práve naopak, ešte viac začalo. Nič iné mi neostávalo. Rozhodla som sa že pôjdem skôr a prejdem sa trochu po meste.  Obliekla som sa čo najlepšie do chladného a mokrého počasia. Na vrch som si hodila tmavý kabát a obula som si vysoké čižmy.  Nechcela som ísť autom, radšej si vyvetrám hlavu aj keď vonku je to riadny blázinec.  Akurát včas som prišla do kaviarne. Nik sedel pri stole, ktorý ktovil pri okne a zamyslene hľadel  vonku.  Rozhliadala som sa po kaviarni keď som smerovala k nemu. 

,,Ahoj!" Pozdravila som ho keď som prišla k stolu.

,,Ahoj!" Široko sa usmial, postavil sa a hneď mi dával kabát dole.  Neušlo mi to, ako sa potešil.

,,Ako sa cítiš?" Venoval mi pohľad.

,,Ja fajn, ale o tebe som počula že incident so mnou a Karin ťažko zvladaš.." podvihla som ľavé obočie.
Trafila som klinec po hlavičke... natrhla som stále čerstvú ranu. 

,,Nemôžem to...Nenávidím sa za to. Nenávidím ju, najradšej by som ju zniesol zo sveta.. Ona je všetkému na vine a teraz ublížila tebe. Myslel som že som Ťa od všetkého zlého zachránil v nemocnici, ale ako vidím asi nie.. Tá piča.." povedal potichu ,,Ti ublížila kvôli mne."  Chytil ma za ruku ,,Prepáč ak som Ťa sklamal.." vážne sa na mňa pozeral.

,,Také veci sa občas stávajú, už  sa to raz stalo a späť to nevrátiš, jedine ak vo svojich myšlienkach, ak na to budeš stále spomínať bude to len horšie, zapamätaj si že kvôli tebe všetko,nech je to čokoľvek. Tak sa pozbieraj, ide ples, nemôžeš tam byť ako bez duše. Všetko to zlé je už za nami..." popri rozprávaní som sa naňho pozerala a hrala sa s jeho prstami na ruke.  

,,Ty ma vieš vždy tak ukľudniť, čím to asi bude?" Nadvihol obočie.

,,Som proste skvelá!" Suverénne som sa oprela o sedadlo stoličky a ruky si prekrížila na prsiach.

Pohŕdavo sa na mne zasmial.

Po chvíli však prišiel čašník a prerušil naše veľa vravné pohľady. 

Obaja sme si objednali kávu a rozoberali zajtrajšiu sobotu. Všetko je už prichystané, šaty, topánky. Mama mi sľúbila že mi spraví účes, keďže sa kaderníctvu venuje ako hobby.

,,O 18:00 stojím pred vaším domom, naloží popolušku a môžme odcválať na 310-tich koňoch!" Zasmial sa pretože chcel zamachrovať že má nové auto. 

,,Stretneme sa ešte dnes?" Spýtala som sa ho.

,,Bojiš sa zajtrajšku?" To bolo prvé čo ho napadlo pri mojej otázke.

,,Aj áno, ale chcem byť s tebou!"

Prekvapene sa zatváril, takúto odpoveď nečakal.

,,Môžme sa stretnúť, alebo rovno môžeme ísť ku mne domov pozrieť nejaký film, ak by ti to nevadilo je u mňa Lea." Navrhol.

,,Fajn, tak môžeme a niekedy zas budeme pozerať u nás!" 

,,Ako povieš, ja budem rád! Môžeme niečo uvariť!" Dodal.

,,Špagety?"

,,Mňam, aj keď tam nieje toho moc čo variť môžme." Povedal a dopil posledný dúšok kávy.

Keď sme prišli k nemu do bytu Lea mala akurát návštevu. Hadajte koho? No práve. Pána inštruktora. Vyzerali že maju k sebe strašne blízko. Miestami vyzerali ako normálny pár.

,,Tak Luke, toto je môj drahý bratček a jeho krásna frajerka!" Predstavila nás.

Potriasli sme si rukami. Preberali akurát nejaké tanečné hodiny. Moc som ich nepočúvala.

Venovala som sa vareniu cestovín. Nik priniesol špagety a ja som zatial varila omáčku. Položil ich na ku varnej doske a posadil sa na  linku. Linka bola hneď oproti pultu s variacou platňou, trúbou a ďalšími kuchynskými nástrojmi a spotrebičmi.

Posadila som sa k nemu na linku a hlavu si oprela o rameno. On mal ruky schované vo vreckách.

,,Však máš pred zajtrajšom rešpekt?"
Spýtal sa znovu, keď bolo v kuchyni počuť len šum z varenia omáčky.

,,Nebudem ti klamať a poviem ti že mám, veľmi sa bojím a by som niečo nepokašľala. Nezažívam to predsa každý deň." 

Pravú ruku položil na moje ramená a pritisol si ma k sebe.

,,Nemáš sa čoho báť, som tam ja a vždy keď nebudeš vedieť čo, spýtaj sa, keď ti nebude dobre pojdem s tebou na vzduch, keď ti bude zle a budeš zvracať podržím ti vlasy, lebo to sa teraz tak robí, keď budeš chcieť aby som ťa pobozkal kľudne ťa budem bozkávať celý večer, keď budeš chcieť ísť domov tak pojdem s tebou domov. Nemáš sa čoho báť, si tam so mnou nieje to žiadna sólovka." Usmial sa a do vlasov mi vtlačil bozk.

V kuchyni opäť zavládlo ticho. ,,Jediný trapas by sa mohol stať ak ťa požiada o tanec jeden z mojich úžasných," povedal ironicky ,,spoluhráčov ktorý vedia tancovať, ale veď ty sa vieš vynájsť." Pousmial sa.

,,A tipujem že budeš tam najkrajšie dievča spolu so mnou samozrejme, takže určite ťa povykrúca minimálne manažér, a upozorňujem je vyšší ako sa zdá." Zasmial sa.

,,Tak to ti veľmi ďakujem, mám väčšie pochybnosti ako som mala, nikam nejdem!!!" Povedala som hystericky a začala sa smiať. 

Nadvihol obe obočia a začal sa usmievať. Zoskočil z linky a postavil sa mi oproti. Ruky mi omotal okolo bokov.

,,Som tak úžasný že by si šla so mnou všade a ja bez teba nikam, takže moja zajtra sa pekne krásne oblečieš a pôjdeš so mnou, pretože som krásny ako ruža a už vlastne neviem o čom tu točím tak ťa radšej.......