💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

•11•

Tí chlapi sa zbláznili

,,Konečne viem kde bývaš!" pousmial sa a skovával si papierik do vrecka na vetrovke.

Ďalej som povyťahovala papiere a poukazovala čo som ako povýmyšľala.

,,Tuto ti vraciam originál pôdorys, čo povieš na prerábku?"

,,Mne sa to veľmi páči, koľko to bude asi tak trvať?" pozeral sa na mňa.

,,Do týždňa sme hotový!" pousmiala som sa. Nevedela som či sa mám tešiť že po týždni sa tak často nebudeme stretávať alebo či mám byť s toho smutná.

,,Čo hovorí na to tvoj lekár?" spýtal sa ma po tom čo si ma dôkladne obhliadol.

,,Na čo akože?" pozrela som sa na neho.

,,Na tvoj rýchly život... Pozri sa na mňa, som futbalista, mal by som mať viac rozlietaný život ako ty. Je to presne naopak, čo na to hovorí?"

,,Neni s tým spokojný, no nemá na výber, je to môj lekár, ja sa o svoje telo starám, a je to vlastne moje telo. On určuje len diagnózu." povedala som a hľadala som jednu kolónku na počítači.

,,Rosemarie, spomaľ, určite ti to nestojí za to, tvoj život nieje hodný nejakých prerábok bytov, spomaľ, a to ti hovorím už teraz, ak nespomalíš spomalím ťa ja!!!" povedal dôsledne.

Pozrela som sa na neho ako sa na mňa úprimne pozerá.  Nevedela som čo si mám o tom myslieť. Predsa nieje môj rodič aby mi niečo prikazoval.

,,Dobre tatko!" pousmiala som sa.

,,Ešte raz ma budeš takto provokovať.." prisunul sa bližšie ku mne ,, tak ťa sexuálne potrestám!" perverzne sa zasmial a ja som si ponorila hlavu do dlaní a začala sa smiať.  On sa smial tiež.

,,Takto sa dospelý človek nechová!" krútila som hlavou.

,,Dobre že hovoríš,už by som mal byť slušný, no keď vidím teba, nejde mi to, takže sa stretneme o 17:00, ahoj!" postavil sa a ja sním.

,,Ahoj!" povedala som a položila som papiere na poličku. 

Mala som tam ešte starú kyticu vo váze, čo mi dal šéf na uvítanie keď som prišla.

Vyhodila som ju do koša. A vázu schovala do skrinky.

Chvíľu som pozerala inšpiráciu na notebooku. No nič ma nezaujalo. Mala som desať minút voľna, hneď potom mal prísť nový mladý majiteľ hotela. Sadla som si na stôl a pozerala sa cez okno na uponáhľaný Berlín. Sem tam niekde spadla vločka snehu.  Dosť som sa čudovala že teraz ide snežiť.

Keď som tak sedela rozmýšľala som nad Nikovými slovami, ako spomaliť svoj život. Nakoniec som si povedala, že po tom veľkom hoteli to skúsim. No žijem pre prítomnosť a nemám teraz moc času spomaliť. 

,,Dobrý deň, vitajte! " podávala som ruku mladému, úhľadnému a celkom sexy mužovi k tomu oblečený v obleku. No ktorá žena sa neroztopí?

,,Dobrý deň!" usmial sa, bez úsmevu to nejde, mal krásne zuby. A ja mám na zuby slabosť.

,,Posaďte sa, nech sa páči!" ukázala som na stoličku kde pred chvíľkou sedel Nik. Ja už začínam byť nielen viac zaľúbená ale aj viac zúfala z tejto situácie.

,,Takto, pripravila som vám štyri izby, z nich si môžete vybrať alebo to spravíme tak, že dajme tomu podľa lôžok bude iné zariadenie, neviem ako to chcete." pozrela som sa na neho. Mal ostré črty tváre a hnedé oči, ktoré boli ako laser, na všetko čo sa pozrel prepálil pohľadom.

,,Môžeme to spraviť aj takto, ako vás to napadlo. Skôr som mal nápad že každá izba rovnaká, veď viete, ľudia sú dnes veľmi závistliví..." dopovedal.

,,To nieje mojou úlohou to riešiť ale kľudne to môžeme tak spraviť."

,,Máte dnes čas?" spýtal sa a ja som tam skoro dostala mŕtvicu.

,,Bohužiaľ, nie!" pousmiala som sa.

,,Máte priateľa?"

,,Nie nemám!" pozrela som sa na neho.

,,Tak máte čas!"

,,Nemám. Príde niekto ku mne na návštevu, dobre a tú reštauraciu, ako to plánujete?"

Porozprával mi svoje plány. Zvyšok sme len doladili detaily, farbu nábytku a podobne, pretože nemá ženu, chce aby tam v hoteli bolo cítiť nejakú ženskú ruku a nejaký poriadok. ,,Nevyznám sa moc do tých dnešných trendov hotelov, chcem tam niečo, aby sa tam ľudia cítili ako doma, a takú atmosféru vedia vytvoriť len ženy." povedal.

Následne doplnil. ,,Poďte dnes ku mne! Tiež tam potrebujem spraviť atmosféru!" zasmial sa a ja som sa na neho pozrela ,,Neflirtujem na pracovisku so zákaznílmi  pre vašu  informáciu." povedala som. ,,Uvidíme sa nakonci týždňa!" usmiala som sa a donútila som ho postaviť sa.

,,Dovidenia!" podal mi ruku a pobozkal ma nalíce, tak ako sa to robí pri lúčení. Nielen bozk, ešte ma aj jemne poškrabkal svojím strniskom. Pousmiala som sa.

Keď videla Kika že odchádza prikmotrila sa mi do kancelárie.

,,Tí chlapi sa na môj dušu zbláznili..." unavene som sa posadila do kresla.

,,Ten ťa doslova bral už do svojej postele." zasmiala sa.

,,Ani mi nehovor.... Všetkým ten sex vymýva mozog, to aj ja som taka perverzná?" spýtala som sa jej.

Opatrne kývla hlavou. Zasmiali sme sa obe. ,,Potrebujem nejakú kávu lebo ma tu vystrie!" zasmiala som sa znovu.

,,Desať minút a môžeme ísť kľudne domov!" pousmiala sa.

,,Konečne, a to keď ešte pomyslím na to že idem makať na ďaľšom byte, našťastie už mam pomocníka!" pousmiala som sa a zahryzla som si do pery.

,,Nieeeeeee, vy ste už spolu spali?" vyvalila na mňa oči.

,,Nie prestaň, to určite nie, nevleziem do postele hneď po týždni!!" znovu som si hrýzla do pery.

,,Ale tu sa muselo niečo stať!"
Chvíľu rozmýšľala ,,Ako bozkáva?" s nadšením v hlase sa na mňa pozerala.

,,Ja,....