💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

69

,,Aj ja by som ti pomohol zabudnúť." Eroticky sa pousmial a veľmi okato si olízol hornú peru.

,,Pochybujem, že  by si si to nejako užil, keďže už  máš  čo to  v sebe a ja.. nejako nemôžem. " usmiala som sa nesmelo.

,,Oo láska  poď  ku mne." Otvoril svoju náruč. Bola som naozaj rada, že  to pochopil.

Pritúlila som sa k nemu. Nádherne voňal, a tú  vôňu  si budem ešte  určite dlho pamätať.

,,Chceš čokoládu? Alebo nejakú službičku? Kávu, čaj? Moje hrejivé objatie?" Nadvihol obočie.

,,Milujem Ťa." Povedala som  mu a zvalila som ho zo sedu na postel.

,,Nič nové  som sa nedozvedel." Povedal pyšne.

,,Ty tiež  musíš  všetko  pokaziť. "

,,Prepáč, ale budeš mi veľmi chýbať, tak si chcem pripomenúť všetky tvoje reakcie." Pousmial sa.

,,Ako budeš  tráviť voľný  čas?"

,,To ešte neviem, uvidíme čo  prichystajú na tréningu. "

Zaspali sme ani som nevedela ako. 

Nasledujúce dni prešli až  príliš rýchlo.  Odchod do Hamburgu. Hotel bol konečne  hotový a definitívne sme to už  uzavreli. Ešte sme trochu oslávili, no nemohli sme sa veľmi zdržať. Čakala  nás  konferencia vo Frankfurte.  Celkom som sa tam tešila.

Prebehlo to veľmi  rýchlo, nachytali sme veľa  nových zákazníkov,  dokonca som spoznala aj futbalistu z Frankfurtu, Luka Jovic sa mi predstavil na konferencii, že vraj robil  sestre spoločnosť.  Večer  ma pozval na kávu kde sme o sebe viac zistili. S Nikom sa poznal len zo zápasov, no zarazilo ma to, že vedel  v akom vzťahu  sme s Nikom, a aj tak sa ma snažil  aspoň  na jednu noc dostať  do postele.

,,Nie naozaj, ja pojdem už  na svoju izbu, pobaliť sa, keďže zajtra už odchádzame."

,,Potrebuješ  s niečím  pomôcť?"

,,Nie ďakujem, naozaj, nejako to zvládnem."

,,Taká krásna žena  by nemala robiť  náročné  veci." Vyhŕklo z neho zrazu.

Nesmelo som sa pousmiala. ,,Mne to problém nerobí."

,,Ale mne áno. Neskočíme dnes večer  niekde vonku? Na prechadzku? Ak budeš mať  voľno samozrejme."

,,Uvidím, dám  ti ešte  určite  vedieť, a  ďakujem, si milý. " Na znak vďaky som ho pobozkala na líce a odišla  smerom k svojej izbe.

Ešte  som videla ako sa usmial. Zakývali sme si, a každý  išiel svojím smerom.

Večer som však  už  bola veľmi  unavená, ale podarilo sa mu vytiahmuť ma aspoň  vonku na terasu reštaurácie, ktorá  bola blízko hotela.

Veľmi  dlho sme sa rozprávali.  Bol to taký  kamarátsky  rozhovor. Bola som však nepokojná.  Nik mi počas  celej trojdňovej konferencie nezdvíhal mobil.  Vinu som prikladala tomu, že  bude veľmi  unavený,  alebo mu volám  cez treningy alebo iné  alternatívy som už  nevedela.

Luka bol kamarát, no musel pochopiť že  Nika milujem, a mohol by byť  aj milionár,  aj kulturista, možno  by niečím  ohúril nezadané dievča, no ja som verila Nikovi, a chcela som byť  jeho, aj takto keď sme boli ďaleko  od seba.

Konečne  sme boli na ceste domov. Baby hovorili,  že šoférujem  ako blázon, bola som však  veľmi  nervózna, a za každú  cenu som musela zistiť prečo  mi Nik už  štvrtý  deň  nezdvihol mobil. Po dlhšej ceste domov som bola úplne vyčerpaná. No chcela som ho vidieť,  znova pobozkať a cítiť  na mojich perách jeho fúziky. Vedela som, že určite  sa neoholil počas  toho ako som bola preč.  Chcela som cítiť  znova jeho vôňu,  jeho hlas šepkajúci do ucha "chýbala si mi" milovala som jeho jemný hlas a dokázala by som ho počúvať  donekonečna. Milovala som ho a veľmi  mi chýbal.  Počas  tých  dní  som myslela len na neho. Čo robí,  ako sa má,  či  aj on na mňa  myslí  tak ako ja na neho. Chcela som opäť cítiť  jeho dotyk, objatie.

Zazvonila som no nikto sa mi neozval.  Našťastie išiel  Nikov sused,  ktorý  mi z radosťou  otvoril. Chvíľu sa ma pýtal  ako sa mám  a kde som bola,  no keď  som sa ja spýtala  na Nika, ostal ticho stáť a mykol plecami. Nevedela som čo  to znamená. Moja túžba bola stále  väčšia,  chcela som byť  už  navždy  pri ňom, už  neodísť na tak dlho.

Keď  som však  zaklopala ma dvere otvorila mi Jessika. Usmiala sa do široka. Bola len v spodnom prádle a mala moje nohavičky čo  si Nik nechal. Na sebe mala ešte  prehodený jeho župan.

,,Kde je Nik?"

,,Spí." Znova sa usmiala. Znepokojilo ma to. Nepáčilo sa mi že  je v jeho byte, v spodnom prádle, a ešte v mojich nohavičkách. Vošla  som bez slova. Pravdepodobne sa niečo  oslavovalo. Všade bol bordel. Išla som do spálne kde spal Nik. Nahý.

Veľmi silno som ním  zatriasla. Chcela som vedieť čo  tu chce Jess,  a prečo je on nahý,  prečo má moje nohavičky a vlastne. Nechcela som sa nič  už  pýtať.  Bolo mi to všetko jasné.  Chcem len aby vedel, že  som to videla. 

,,Rose? Čo tu robíš?" Tváril sa smutne, unavene a hlavne, vyzeral že ho niečo trápi.

,,Vidím že mňa  už  nepotrebuješ, maj sa tu dobre." Otočila som sa na päte.....