💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

.7.

                         Čo je moje...

,,Kde si bola tak dlho?" zastihol má namosúrený šéf pred dverami.

,,Bola som na obhliadke jedného bytu." s kľudom v hlase som povedala.

,,V poriadku, ja že si sa bola niekde flákať, ozaj" usmial sa ,, mám pre teba zákazníčku potrebuje prerobiť malý bytík, čaká ťa v kancelárii?" 

Nemám prísneho šéfa. Je kamarátsky, to má len niekedy takú náladu.

,,Dobrý deň! " pozdravila som mladú babu sediacu na stoličke.

,,Dobrý deň! " doširoka sa usmiala ,,Už vás dlho čakám!" suverenne sa posadila. 

Povedala mi čo všetko si chce pomeniť v byte. Sú to väčšinou len maličkosti. Moderne zariadiť obývačku a spálňu. Viac ma vykoľajilo, ako hovorila o Nikovi. Už s toho všetkého som usúdila že to je tá jeho bývala priateľka. O to horšie bolo keď mi napísal Nik.

-Ulož si moje číslo, dik za vizitku! Vidime sa večer o 18:30 pred mojím panelákom. Nik ;)-

Dosť ma to prekvapilo, a určite si aj Karin všimla ako som sa s nadšením pousmiala nad sms. Cítila som sa nepríjemne, už len preto ako ma monitorovala.

Konečne prešiel ten hrozný rozhovor, začala som si to navrhovať v programe.
Toto mi trvalo hrozne dlho.  Spravila som minimálne 5 návrhov aby som sa jej čím skôr zbavila. Nechápala som svoje správanie, vôbec by som takúto vec nespravila.

Bolo 16:30 keď som nastupovala do auta a ponáhľala sa domov. Neustále som rozmýšľala či ísť na to stretnutie.

,,Ahoj zlatíčko, konečne si doma!" usmiala sa mama keď som prišla do kuchyne. Sedel tam už aj Alex so svojou manželkou a malým bábom. 

Všetkých som pozdravila a bežala som sa prezliecť. Sadla som si s nimi na večeru, sedela som vedľa ocka.

,,Ozaj, a čo ten čo Ti daroval krv, Rose? Už ste sa stretli?"  neprestával sa na mňa pozerať. 

Rozmýšľala som či mu poviem o Nikovi. Nakoniec som povedala len polovičnú pravdu.

,,Dnes sa mám s ním stretnúť." povedala som potichu.

,,Dúfam že sa tešíš." usmial sa alex a s jeho kľudného tónu v hlase som usúdila že je spokojný že sa stretáme až teraz. 

,,A aký si mala deň? " spýtal sa otec.

,,Celkom fajn, len prišla taká otravná žena, nikdy by som si nemyslela že by som niečo  spravila tak rýchlo, kvôli tomu aby som ju už nevidela." usmiala som sa.

,,Rose mala prvé stretnutie s odporným človekom." zasmiala sa mama.

,,Zajtra idem s Kikou a Emily pozrieť futbal!" povedala som a hodila som posledné sústo do úst.

,,To ideš kvôli tomu Nikovi?" zasmial sa Alex.

Kým ja som sa rozprávala s Alexom ostatný mali akúsi horúcu tému. Našťastie nás nikto nepočúval a nikto sa nemusel čudovať prečo som neodpovedala. 

Bolo 18:15 keď som už oblečená stála pri dverách a čakala  kým mi mama donesie šál. Vonku bola ukrutná zima, a tak ako som sľúbila, vo vrecku kabáta som mala skryté rúško. Sama som sa čudovala ako sa chovám. 

Kým som tam prišla bolo 18:45.
Už čakal pre panelákom. Rúško som už mala na tvári.

,,To čo? "Smial sa keď nasadol do auta.

,,Som sľúbila rúško!"

,,To len kvôli tomu že sa na teba nemôžem vinadívať?" pousmial sa.

Bol navoňaný. Viac ako to bolo normálne. Urobil  to naschvál. Našťastie som ani ja nezaostávala, taktiež som bola navoňaná.

,,Ozaj, a kam to vlastne ideme?" spýtala som sa akurát keď sme stáli na semaforoch.

,,Poďme do kina!" usmial sa.

,,Nebojíš sa že tam budú..." prerušil ma v polovici  vety. Prikryl mi rukou rúško.

,,Neboj sa, nebudú tam, všetci už spia!" zasmial sa a vystúpil. Prišiel k mojím dverám a otvoril ich.

Vypla som motor a vystúpila som. Prešmykla som sa cez malý priestor ktorý vytvoril on.

,,A čo vlasne dávajú?" pýtala som sa.

,,Erotickú komédiu." pozeral sa na mňa ako zareagujem.

Začervenala som sa. Videl to dosť jasne. Rúško som si musela dať dole. Všimla som si hneď tie pohľady na neho keď sme vstúpili do kina. Potom sa pozerali na mňa a začínalo mi to byť nepríjemné. 

Sadli sme si do rohu. Vôbec som nevedela na aký film ideme. Až keď som počula že hovoria že je to horor.

Pozrela som sa na Nika. ,,Bojíš sa hororov?" spýtal sa pobavene.  Myslela som  si že si robil srandu.

,,Nenávidím horory!" pokrútila som hlavou a zakryla som si oči.

,,Tento si môžeš pozrieť, je taký málo strašidelný!" pousmial sa a pohodlne sa usadil. 

Týmto slovám som uverila a vedela som že som spravila zle. Každých 5 minút vyskakovali strašidelné, čudesné tvory. Naozaj som sa chovala ako puberťáčka. Vyskočila tam nejaká ohava a ja som sa otočila na Nikovo rameno, oprela som si oň hlavu a zakryla som si oči. On si ruku položil na môj chrbát a pošúchal mi ňou chrbát. Veedela som že sa smeje. On to spravil naschvál. Vedel že väčšina dievčat a žien sa bojí pavúkov, hororov a všetkého podivného, strašidelného. Toto mu vyšlo.

Vonku

Normalne som sa bála chodiť po chodníku.

,,Myslela som si že ti to nepoviem, ale musím, dnes prišla do práce za mnou tvoja bývalá, chce prerobiť byt!"  dopovedala som potichu. 

,,Nieee. Nezačínajme ňou!" povedal unavene.

,,Ja som si myslela že by som ti to mala povedať!"

,,Áno to je v poriadku, ale ja mám rande, no ale keď si začala, čo ti hovorila?"

,,Básnila o tebe ako keby ste boli spolu, aký ste boli pár, ako vám to klapalo, že ťa dostane späť, a take veci..."

,,Ja viem, povedala si že sme kamaráti, ale ja s ňou už naozaj nič nemám, to ti tu prisahám načokoľvek chceš. Boli sme mladý a neverím že s ňou som sa cítil lepšie. Pretože ja mám pocit že teraz mám všetko čo som vždy chcel. Aj keď teda sme kamaráti!" pousmial sa povýšenecky ,,Ale veď ja ťa pritiahnem na svoju stranu!" priblížil sa k mojej tvári a chytil ju pravou rukou. ,,Máš predsa moju krv, a čo je moje, to moje aj ostane!" pobozkal ma.

Mala som sto chutí spadnúť z nôh....