💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

51

Kde mám veci?

Otvoril dvere. Zdvihol ma na ruky a odniesol ma do postele.

Jemne ma položil do postele. Ľahol si hneď vedľa mňa. Zhlboka sa nadýchol. Teplú dlaň položil na môj nahý chrbát. Telom mi prebehli zimomriavky čo spôsobilo že som sa mykla. Pritiahol si ma bližšie k telu. Objal ma. Tak ako nikdy. Tak aby som vedela že som len jeho. Jemne, citlivo, ale predsa majetnícky a mohutne.  Cítila som všetko, všetky tie pocity, emócie, a následné návaly tepla.  Objala som ho tiež. Unavená, ale že až na smrť unavená som zavrela oči. Veľmi som si chcela užiť túto chvíľu, byť s ním, byť pri vedomí, nie spať, rozprávať sa s ním. Chcela som. No únava bola silnejšia ako ja.

×××××××××××××××××

Ráno ma opäť prebrala zima. Nik bol odtiahnutý na druhej strane postele. Hodiny ukazovali 6:20. Rozmýšľala som či zdrhnem alebo.. ležal na bruchu a ľavú ruku mal spustenú voľne k zemi. Vyliezla som mu na chrbát a ľahla som si naňho. Znie to komicky ale bolo to príjemné.

,,Zlatko čo je zlé na tvojej strane postele?" Unavene povedal s takým hlasom ako keby mu práve vytekala slina z úst.

,, Niesi tam ty.." pobozkala som ho medzi lopatkami.

,, Chceš sex?"

,,A ty?"

,, Včera sme sa navzájom dostatočne zničili..." Zamrmlal spokojne.

Bolo to zvláštne. Zrazu som ucítila že jeho telo sa začína viac zohrievať. Bolo to pre mňa ako objavovanie niečoho nepoznaného.

,,Však na to myslíš. .." zasmiala som sa.

,,Ako vieš?"

,,Cítim to.."

,,Aha, ja som si myslel že myslíš na môj penis ktorý v matraci urobil už dieru. Vieš ako to bolí." Prevrátil ma na chrbát. Pozrel sa na mňa. Starostlivo si premeral celú moju tvár. Telo bolo prekryté paplónom. 

,,Bol by hriech nevyužiť to..." Šibalsky som sa zasmiala.

,,Ty nymfomanka. Nie nie... Ešte si zvykneš... Takto teda nie.." premýšľal. ,,Aj keď...chcel by som znova zažiť to čo včera..." Zahryzol sa mi do dolnej pery.

,, Prečo mi to robíš?" Unavene si ľahol na moju hruď.

Rukou som mu pohladila vlasy. Chvíľu som ich hladkala. Potom som prstami cez ne prechádzala.  Bolo to príjemné, a nemyslím si že len pre mňa. Znova si zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol.

,, Čo som zase spravila?" Škriabkala som ho po jemnej hladkej pokožke na  chrbáte.

,,Tak strašne ťa chcem... Stále ťa chcem Rose. pomôž mi..." Hladkal má po boku. Nečudo že mi po tele znova behali zimomriavky. 

,,Obávam sa že keby som ti ja mala pomôcť, pomoc by to nebola." Prevalila som ho na chrbát. Jednu nohu som vložila medzi jeho. Našla som jeho pery a jemne ho pobozkala.

Prezerala som si jeho tvár. Ruky mu behali po mojom nahom chrbáte. Ja som tie svoje držala pri jeho tvári, na lícnych kostiach. Natiahol sa pre ďalší bozk, ktorý som mu už nedarovala.

,, Stále si pamätám tú nymfomanku.." odula som sa.  

,,Ale nie..." Usmial sa. ,,Neber si to k srdcu veď mne sa to páči..." Začervenala som sa.

Hlavu som položila na jeho hruď. Ruky z môjho chrbta stiahol a zdvihol mi hlavu tak aby videl ako sa červenám.

,, Nemáš sa za čo hanbiť. Máš krásne telo. Si krásna, si sexy, si nádherná keď sa červenáš. Milujem tvoju dušu, milujem tvoje telo, milujem tvoj hlas.." premýšľaľ. ,,Milujem to ako sa tvariš, ako sa červenáš, milujem tvoje vzdychy.. milujem oči, pery, všetko čo sa len dá... Každý deň.." znova premýšľaľ. ,, Každý deň potrebujem cítiť tvoju blízkosť. Či už je to ako včera v cukrárni alebo v sprche, potrebujem, chcem, nemôžem bez toho žiť... Rose ja ťa milujem, a neľutujem že som ti tú krv daroval..  vedel som, že darovať ti krv nebude zlá investícia.. a bojovať o to aby si žila. Srdce mi prestalo na minútu biť, keď som sa dozvedel že sa to podarilo, mal som silu, silu bojovať aj za teba, dýchať za teba.." povedal a ostalo ticho.

,,Nik vieš že tieto slová..." Priložil mi prst na ústa.

,, Áno viem, že tieto slová sa nehovoria len tak zo srandy. Ja ich myslím vážne. Keď bude treba bojovať.. budem bojovať ako lev, len aby ti bolo dobre. Aby ti nebolo zle. ...aby si bola tu, so mnou, potrebujem ťa... nech sa deje čokoľvek.. budem ťa milovať..."

Rozplakala som sa. Áno pred ním. Prišlo mi ľúto. Všetko čo sa vtedy stalo, všetko čo sa stalo na trhoch. Zomrelo 12 ľudí.. a ja som si vlastne kvôli tomu, že ma zrazil kamión našla lásku.

Nechápala som.. Lea je kvôli tomu na t  psychicky zle... Mnohé rodiny stratili svojich členov. Pred vianocami prišli o svojich blízkych. Niekto niečo stratil, niekto ako ja niečo našiel. Niekto sa z toho poučil...

Dovtedy kým sa nič z toho neodohralo som si myslela, že tu sa niečo také stať nemôže.. Mýlila som sa. Každý sa raz niekedy môže zmýliť. Znova som počula zvuky narážajúceho auta do ľudí, krik, panika, niečo do mňa veľmi silno narazilo. Tma.

Po krátkom rozcítení, ktoré zastavili až ďalšie slová útechy sme sa rozhodli  ísť na raňajky. V spodnom prádle sme mohli kľudne vybehnúť. Veľké prekvapenie nás však čakalo v kuchyni keď sme tam zbadali...