💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

62

,, Budeš aj pokračovať?" Spýtal sa a začal sa smiať.

,, Možno?"

,,Ále." Lišiacky sa usmial. Jemne ma pritlačil k stene a začal ma bozkávať. Neskôr prestal, oprel si čelo o to moje a s výdychom povedal ,, ten pocit keď som do teba až príliš veľmi zaľúbený a viem že nieje cesty späť, a ešte sa aj tak nevinne tváriš."  Zahryzol mi do dolnej pery.

Pousmiala som sa.

,, Nerada a veľmi ma bolí keď musím rušiť túto chvíľu ale obchod čaká." Letmo som ho pobozkala na pery a začala zbierať rozhádzané oblečenie.

,,Mám všetko len neviem nájsť druhú ponožku, a gaťky."

,, Nevadí, veď ešte sa sem hádam vrátime."

,,Ja ich mám rada sú moje obľúbené." Oprela som sa o barový pult v kuchyni. Nik niekde po tichu odišiel.

Neprešla minúta a bol spať. ,, Dám ti svoje obľúbené." Začal sa smiať. Ja s ním.

,, To sú myslím tie moje." Povedala som.

,,No určite, a ja budem tvoje nosiť nie?"

,,Nie, tak ale tieto by si mi mohol..."
Položil mi prst na ústa. ,,Tie čo mám práve na sebe sú krajšie, a sú moje viac obľúbené." Smial sa na tom ako to povedal.

Tvárila som sa,  že nemám záujem aj keď som bola hodná za ne dať aj tisíc eur.

,, Veď ty už máš moje nie?" Spýtal sa.

,,Ty už máš moje.."

,,A ty moje nemáš?"

,, Nemám." Bolo to tak ťažké sa pretvarovať až som sa pousmiala, čo má vyzradilo.

,, Večer spravíme výmenu." Znova porušuje pravidlá môjho osobného priestoru a prekračuje hranice.

,, Prečo až večer?" Nadvihla som obočie.

,,Lebo večer budeme ja a  ty nahý, a kto si ich večer skôr zoberie, toho budú." Zasmial sa. Perami som prešla po jeho hornom vankúšiku pier.

Hlasno vydýchol. ,,Keby si ty vedela."

Pousmiala som sa. Zobrala som si veci on športovú tašku a začala sa obúvať.

Nasadli sme do auta a zastavili sme v centre, v obľúbenom obchode.

Stála som s košíkom pri regáli a Nik sa hneď vedľa mňa usmieval ako slniečko má hnoji. Z ničoho nič zo zadu niekto doňho silno šťuchnul.

,,Heeeej, bráškoo." Usmieval sa Bruno.

,,Aaa, zdravím, čo ty tu."

,, Len tak sa tu motám so sestrou, netuším kam odbehla a čo ty?"

,,Ja?" Spýtal sa Nik a pozrel sa na mňa.

,,Jeeej, ahooj, ty budeš." Premýšľal. Dal si prst na ústa a jemné si poklepkával po perách, ako keby sa snažil spomenúť si. ,,Mmmm, viem viem, videli sme sa na plese, a bola si strašné sexy, keby si nebola s ním tak by si bola so mnou ale meno.. prepáč, to už bude odomňa veľa." Usmial sa.

,,Rose, ty budeš tuším Bruno." Hovorila som s neistotou, aby sa necítil trápne.

,,Bingo, narozdiel odomňa, prepáč, nabudúce si to budem pamätať, ale kurník šopa, ako to robíš, že si stále taká krásna?" Pozeral sa na mňa a hneď na to sa Nik usmial. Ja som sa, ako sa dalo očakávať, začala červenať.

Chcel to aspoň trochu zachrániť.
,, Počúvaj ty čo s ňou robíš?" Pozrel sa na Nika, ktorý sa len potichu usmieval.

Vedela som si živo predstaviť čo sa práve odohrávalo v jeho hlave, to isté išlo aj v mojej.

,,No, netuším." Zasmial sa po chvíli.

,, Dobré bežím, lebo mi aj zdrhne tá moja sestra , nevedel som zo začiatku či si to ty alebo nie, až potom som ťa spoznal. Majte sa, držte sa, milujte sa." Usmial sa a zrdhol.

Obaja sme sa na seba pozreli a usmiali sa. Všetko čo som potrebovala bolo v košíku. Rozhodli sme sa, že ideme zaplatiť. Pri pokladni na mňa civelo dievča, mohlo mať asi 16. Bolo mi to dosť nepríjemné. Nik si to všimol tiež. Nejako si ju nevšímal. Snažila som sa ju nevšímať si. Keď však prechadzala okolo najprv na mňa nenávistné civela, no potom sa otočila a išla za Nikom.

,,Ahoj, môžem sa prosím s tebou odfotiť?" Usmiala sa milo. Ja som zatiaľ platila.

,, Jasné." Nasilu sa usmial.

Nevedela som prečo. Ale moc som to neriešila. Oni odišli na bok. Takže som ich prestala sledovať a vyberala som peniaze. 

Kým som platila Nik ma už čakal s rukami vo vreckách a milým úsmevom.

,,Zlatá bola." Hovoril.

,,Hej?"

,, Áno." Povedal presvedčivo.

Nič som mu na to neodpovedala. Poukladala som nákup do kufra a košík zobral a zaniesol Nik.

Mala som už naštartované a čakala som ho. Nasadol a pozrel sa na mňa.

,,O môj Bože, ty si taká sexy." Položil mi ruku na krk a pritiahol si ma k sebe.

Unavene som sa zasmiala. ,,Žiarlíš?" Spýtal sa.

Pozrela som sa naňho a nadvihla som obočie. Nechcela som byť hnusná ale nevidela som v nej konkurenciu.

,,Dobre." Spokojne sa usmial.

Odomkla som vyložili sme nákup a ja som ešte trochu upratala. Nika som zatiaľ navigovala kde má čo ukladať. Keď sa všetko už lesklo ľahli sme si spolu na gauč. Pritúlila som sa k nemu. Veľmi vonial. V pohodlí sme si vychutnávali vzájomnú spoločnosť. V telke išiel nejaký romantický film, vonku bola ešte celkom zima takže sme si prikúrili v krbe. Romantika ako vyšitá.

,,Ahoj Rose ste doma?" Volal mi Alex.

,, Ahoj áno niečo sa deje?"

,,No potreboval by som ti dať aspoň na noc Elu, lebo Ema spadla a budeme musieť zájsť na pohotovosť."

V rýchlosti som sa vymanila z Nikovho objatia a posadila sa na gauč.

,,Dobré, a kde ste? Prídem alebo prídeš alebo čo?"

,,No najlepšie by bolo keby si prišla alebo ste prišli na pohotovosť Ela stále plače. "

,,Dobre, prídeme."  Povedala som a zložila som mobil. Nik sa tiež posadil a čakal čo poviem.

,,Ema spadla, sú na pohotovosti a my ideme pre malú Elu za nimi." Hlasno som vydýchla.

Nik okamžite pocítil moje obavy o Emu a tak ma silno objal. Čokoľvek sa dialo v rodine vždy som sa o všetko bála. Ja som bola proste taká. ,, Neboj sa." Pohladil ma po vlasoch. ,, Všetko je dobre, ver mi. Poď ideme." 

Prezliekla som sa schmatla som kľúče od auta a išli sme na pohotovosť. Šoférujem. Je pravda že si na to dupnem.

,,Rose, prosím ťa ukľudni sa." Povedal Nik.

,, Prečo?" Pozrela som sa naňho.

,,Spomaľ prosím ťa, hoc kde tu tu môže hocičo vyletieť na cestu..." Povedal.

Zobrala som jeho slová vážne a spomalila som.

Vchádzame na pohotovosť a ako prvé počujem hlasno plakať malú Elu. Rozbehla som sa za plačom....