💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

•18•

Fitness centrum

,,Toto mi chýbalo!" usmial sa pomedzi bozky.

,,Už je deň krajší?" odsunula som sa na svoje sedadlo.

,,To je ešte malo, ešte, ešte raz to sprav!"

Pobozkala som ho znovu. Jeho fúzy mi šteklili pery. Nedalo sa mi neusmiať sa. Chýbalo mi to, chýbalo mi to viac ako sa mi zdalo.

,,Už je najkrajší!" usmiala som sa a znovu som sa odsunula na svoju stranu.

Usmial sa, vyzeral šťastnejší ako keď som ho na prvý pohľad videla.

,,Čo bolo také zle na tvojom dni?" spýtala som sa ho po ceste.

,,Sestre sa nedarí, nemôže sa dostať zo stavu v akom je teraz, neviem ako jej pomôcť." vyzeral tak bezmocne až mi ho bolo ľúto ,,Nevadí, ty sa tým hlavne nezaoberaj, máš dosť starostí, radšej mi povedz ako ti bolo bezomňa."

,,Smutno!" vyletelo mi z úst skôr ako som si to stihla premyslieť.

Nadvihol obočie a odtrhol na malú chvíľu pohľad od vozovky a presunul ho na mňa.

Povýšenecky sa zasmial.

,,Že sa vôbec čudujem!" zasmial sa znovu. Viac sa v aute nerozprávalo. V tichu som sledovala jeho obrysy tela aj tváre.

Stáli sme na semafore. Bola červená. Mal chvíľu času pozrieť sa na mňa.

,,Nad čím premýšľaš?" vyrušil ma s rozmýšľania. Vlastne som ani nerozmýšľala. Hľadela som na cestu rozmýšľala som nad ničím. Len som si tak lenivo sedela a hľadela na cestu.

,,Nad ničím." usmiala som sa. Vedela som že mi nebude veriť.

,,Niesi unavená? Zvládneš určite fitko?"

,,Neboj sa som určite v poriadku. Len som sa tak zadívala, a ako bolo tebe?" spýtala som sa ho.

,,Cítil som sa osamelo, alo vlk, bez vlčice!" pozrel sa na mňa a nadvihol obočie.

Tiež som ho nadvihla. ,,Neroob teraz, rozrušuje ma to viac ako by si si myslela!" pousmial sa a pridal plyn.

,,Pripravená si dať dnes do tela?"

,,Dám si do tela viac ako ty!!" štuchla som mu do ramena. Mal ho tvrdšie ako som si myslela.

,,Ty cvičíš?" pozerala som sa na neho prekvapene.

,,Prekvapuje ťa to?" nadvihol obočie.

,,Tak mne nedovolíš nadvihnúť obočie a ty si ho dvíhaš jedna radosť!" tvárila som sa urazene a prekrížila som ruky na prsiach.
Ani netušil čo to robilo so mnou. Nechcela som mu o tom povedať 

,,Ty nešoféruješ, a nemá ťa čo bolieť v nohaviciach. Ďalej si predstav že by som tam prišiel v takom stave!"  zasmial sa a mne sa kúsok zdalo že sa začervenal, nebolo to u neho typické.

,,Dobre, ukončime túto perverznú hru!"  ukončila som debatu.

,,Urob ako myslíš!" dopovedal.

Po chvíli ticha mu zazvonil mobil. Telefonoval cez auto.

-No čau moooj, ako?-

-Ty kde trčíš? Už tu mrznem asi 15 minút, mohol by si si pohnúť lebo riskujem že sa mi večer nepostaví!!- povedal hlas v telefóne.