💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

_45_

Však už neodídeš?

Začala som si vyzliekať nohavice aby mi uveril že nohy vážne oholené mám.  Rozopla som si gombík na nohaviciach. So zatajeným dychom ma sledoval. No keď videl ako rozopínam gombík a zips po bežci som dala na začiatok podotkol ,,Kradneš mi robotu!"  Začal sa smiať.

Vedela som že som ho aspoň trošku vyprovokovala. Zasmiala som sa tiež. Pozapínala som si nohavice a vyhrnula som si ich od členku aspoň aby trochu veril.

,,No jasné, ja už poznám vaše finty, keď ich máš aj oholené tak určite po kolená. A stehná sú ako u yettiho.."

,, Vieš čo ty filozof,najprv sa ohoľ ty a potom môžeš mudrovať!" Sadla som si oproti. Chytila som do ruky šálku jahodového čaju a odsŕkla si trochu.

Prezrela som si kuchyňu. Vedela som že sa na mňa stále pozerá. Cítila som jeho pohľad na sebe.

,, Hneváš sa na mňa?" Chytil ma za ruku.

,, Áno, lebo mi neveríš.." schválne som sa naňho nepozrela.

,, Ále, toto niee!" Povedal. Pustil mi ruku. Postavil sa so stoličky a prišiel ku mne.
,,Postav sa!" Prikázal mi.  Sklonil sa a prehodil si ma cez rameno a niesol ma nikto nevie kam. Samozrejme ja som sa smiala a buchala ho po zadku aby ma dal okamžite dole.

,, Prestaň, ty somár,daj má dole, au, bolí ma brucho!"

,, Nebolí, nevyhovaraj sa!"

,,Ty somár, daj má dole. Tvoje rameno sa práve zabára do môjho brucha a predstáv si nieje to najpríjemnejšie!"

Začal krúžiť okolo sedačky.

Keď som stíchla, hlavu si podoprela rukami a ruky si oprela o jeho chrbát rozhodol sa ma položiť na gauč. Ľahol si vedľa mňa,nohu položil na moje nohy aby som nemohla zdrhnúť a rukou ma chytil za krk.

Pobozkal ma. Znova, znova, jemnejšie, hral sa s mojou dolnou perou, tak ako ja s jeho hornou.

,,Bude už Rose počúvať a nebude sa fučať?" Nosom sa opieral o ten môj.

,,No nad týmto budem musieť určite ešte popremýšľať.."

Stále čakal. Čakanie si však krátil bozkávaním. Dráždil má na krku tým jeho strniskom. Nie že by to nebolo príjemné ale nebola som na to zvyknutá. Vytváralo mi to pocit dráždenia a zakaždým som mala potrebu si poškriabkať krk.

,, Ešte premýšľaš?" Smial sa. Pritom sa ani na mňa nepozrel a stále pokračoval v tom čo robil. Spôsoboval mi zimomriavky. 

,,Dobre,tak dnes už nebudem!" Prišerne to šteklilo. Ľahol si ku mne. Hlavu si položil k môjmu ramenu. A zavrel si oči. Nevedela som čo má akože teraz pokračovať. Mám spať? Mám si ísť dopiť čaj?

Kým on mal zavreté oči ja som sa aspoň trocha chcela dať do pohodlnejšej polohy.

,, Prosím, neodchádzaj, však už neodídeš?" Pevnejšie sa ku mne pritiahnul. Otočila som sa nabok tak aby som mu videla do tváre.

,,Nie, v najbližšej dobe sa nikam nechystám!" Venovala som mu bozk na pery ktoré si to opäť pýtali.  Opäť si ma pritiahol bližšie k telu a zavrel oči. Tiež som sa ich zavrela no asi som bola viac unavená ako on. Nevedela som ani kedy som zaspala.

×××××××××××××××××

Zobudila som sa na to že mi niekto fúka do ucha teplý vzduch. Keď som otvorila oči opäť ležal pri mne Nik,no už prezlečený v teplákovej súprave a kvalitné navoňaný. Široko sa usmial keď som otvorila oči. Ja tiež.

,, Rád by som nechal túto princeznú najďalej krásne spať, ale musím jej povedať že o pol hodinu odchádzam na zápas a že jej vychladol čaj,a že ju tu nechcem nechať samú pretože bude zápas a musí sa prísť pozrieť na toho krásneho samca čo tam bude behať!" Usmial sa a pobozkal ma.

,, Chápem, všetko až moc dobre."  Usmiala som sa. On sa postavil a smeroval znovu do kuchyne. Ja som zatiaľ poskladala mäkkučkú deku do štvorca a uložila ju na kraj sedačky.

Uzývane som si sadla na stoličku a dopila opäť teplý čaj.

,,Spinkalo sa ti dobre?" Zasmial sa. Nevedela som na čom sa tak veľmi baví.

,, Áno spalo sa mi dobre, prečo sa pýtaš?"

,,Uslintala si mi ruku, na to som sa zobudil!" Smial sa.

Začervenala som sa.
,, Prepáč!"

,,To je v pohode vždy som chcel osobný budík,ale nepredstavoval som si to práve takto!" Usmial sa. Zasmiala som sa tiež. ,, Najbližšie ti kúpim takú tú plienku vieš, čo sa dáva malým deťom."

,, Nemusíš, zoberiem od Alexa keď sa vráti, ozaj, ja som nebola kvetiny poliať ani u neho ani doma som nepoliala." Zasmiala som sa.

,, Myslím že už sú mŕtve ani tam nechoď!" Zasmial sa.

×××××××××××××××××××××××××××××

Rozlúčili sme sa až keď som ho bola odviezť na dohodnuté miesto kde sa vždy stretávajú pred zápasom. Prečo musí byť tak dokonalý? Pýtam sa sama seba. 

Mala som ešte minimálne 20 minút čas, vonku bola zima a najlepší nápad bol asi ísť do obchodu, a kúpiť niečo domov, pretože pochybujem že tam bude niečo čo nebude poznačené zelenými škvrnami. V obchode bolo riadne plno na to že bola nedeľa. Malo to predsa ešte jednu výhodu, trocha som sa ohriala. Aj keď v tomto momente ma najviac hreje asi láska.  Nenakúpila som toho veľa, nikoho známeho som nestretla. Práve smerujem k paneláku kde býva Em. Kika sa rozhodla že pešky príde tiež k paneláku kde býva Em takže som zobrala dve muchy jednou ranou. Blížila sa osemnásta hodina a my sme smerovali na Olympia Stadion v Berlíne.

Všetko už bolo pripravené, svetlá rozsvietiené.

,,Ozaj a čo hotel? Už je end?" Spýtala sa Kika.

,,Myslela som že Mathew ti niečo aspoň povedal, no ak nie, ešte ostali dve podlažia, dokončila by som to aj tento týždeň no nastali isté komplikácie a muselo sa to odložiť.."

,, Nenávidím komplikácie, mám teraz klienta a tomu sústavne niečo vadí. Minule prišiel za mnou že on by chcel úplne taký istý byt  ako bude návrh ale on tam nechce obyčajný budík ale digitálny!" Poznamenala Em.

,,Mathew je fajn, no v utorok zmizol do Berlína a ukázal sa až v sobotu alebo až dnes, ja už neviem, spoznala som Axela, jeho zástupcu, celkom šikovný chalan.. veľa toho vie."

,,Hovoril mi o ňom, že je s ním veľmi spokojný!" Kika.

,, Škoda že ho až tak zamestnáva..." podotkla som.

,,Ozaj a čo ty a Nik?.....