💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

71

Auto som zastavila na parkovisku pri známom paneláku. Výťah sa o mňa starostlivo postaral a vyviezol ma na jedno z posledných poschodí. Všade bolo ticho. Zrejme som musela kolegov ešte predbehnúť. Ruku som nastavila k dverám a čakala. Tep sa mi nechápavo zvýšil a ja som chcela odísť, znova slzy, už mi liezli na nervy. Niečo sa však vo mne udialo a moja ruka bez dovolenia zaklopala. Proste sama od seba si zaklopala na tie dvere. Netrvalo to ani minútu a Nik bol pri dverách.

,,Je krajší ako kedy býval alebo sa mi to len zas zdá." V tichosti som si pomyslela.

Čakala som že začne prvý, no stál pri dverách ako stĺp, tuším že ani nedýchal.

,,Môžeš byť kľudný, prišla som ti prerábať byt, nie hľadať milenky." Milo som sa usmiala aj keď som sama moc nechápala ako som to dokázala.

Smutne si oprel hlavu o dvere a čakal. Veľmi dlho čakal. Už ma to nebavilo čakať.

,,Budeme sa vybavovať pri dverách alebo mám odísť?" Nevedela som čo mám spraviť.

Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Ostala som stáť ako prikovaná k zemi keď som videla v jeho zelených očiach slzy.

Nevedela som čo mám robiť a hlavne čo mám povedať. Nechápala som túto situáciu a nechápala som čo robím, no chcela som odísť. Čo najskôr a asi som ho už nechcela vidieť. Ranili ma jeho slzy, väčšmi ako jeho skutky. Nevedela som čo sa vtedy stalo, prečo plače, no bolo mi jasné, že to nechcem vedieť. Stále stojím a pozerám sa do jeho uslzených očí.

,,Prosím ťa vzchop sa aby sme si okolnosti prerábky dohodli čo najskôr a v najkratšom čase, a už ma tu neuvidíš neboj." Nesmelo som povedala. Touto vyslovenou vetou som však videla ako ho to zranilo ešte viac.

,,Poď prosím." Otvoril. ,,Topánky si kľudne necha, aj tak to tu bude čo chvíľa rozbité." Povedal už smelšie no stále to nebolo dostatočne smelé.

,,Posaď sa." Ukázal na stoličku v kuchyni. Oproti mne bola ďaľšia stolička, ktorá mi pripomenula veľmi veľa šťastných okamihov.

Nedala som sa však a začala som vyberať potrebné papiere a dokumenty.

Všetko šlo našťastie fajn, žiadne komplikácie. ,,Byt budeš mať hotový do konca týždňa. " znova som sa nesmelo pousmiala.

,,Rose?" Oslovil ma.

Vedela som že prišlo to najhoršie, že sa bude pýtať  a že bude vysvetľovať.

,,To je všetko, si spokojný?"

,,Nie." Pozrel sa na mňa.

,,Teda s papiermi áno, čo sa toho týka, je to všetko v poriadku. Len sa chcem s tebou porozprávať."

,,O byte?"

,,Nie, o niečom úplne inom."

,,Ponáhľam sa do práce." Otočila som sa, nechcela som aby ma videl plakať.

Stihol ma chytiť za ruku a pevne uchopiť.

,,Už ťa nenechám odísť bez vysvetlenia." Držal ma.

,,Čo ak ho počuť už nechcem. Čo ak ma to nezaujíma?"

,,Keby ťa to neazujímalo neprídeš sem a nemáš pod očami kruhy ako nejaká štyridsiatníčka."

,,No dovoľ, štyridsiatníčky niesú ešte staré ženy a kruhy sú pri každej práci, keď ťaháš do noci."

,,Neklam prosím ťa, nevieš to. Nesnaž sa. Ja ti klamať teraz tiež nebudem. " vtiahol ma do kúpeľne aby sme mali trochu súkromia. Robotníci už začali konať svoju prácu.

Oprel sa o práčku a ja o skrinku, ktorá bola oproti práčke. Chvíľu premýšľal. Jednu ruku mal opretú v bok a druhou si držal chvíľu oči.

Nevedel ako má začať. Bolo to na ňom vidieť.

Celú si ma prezrel a začal. ,,Vieš, nebudem ti hovoriť že to čo si videla pravda nebola, pretože viem že keby som ti práve túto verziu tvrdil tak by si odišla skôr ako by som začal. Chcem ti proste len povedať, že to čo si videla bolo celé naplánované. Nebolo to vôbec tak, s nikým iným som nespal a s nikým iným by som si to ani nedovolil, pretože viem čo by to pre teba znamenalo."

Na chvíľu prestal, pozrel sa na mňa ako zareagujem. Bola som len ticho a sledovala som ho, čo povie, čo prezradí.

,,V ten deň ako si mala prísť sme mali voľno, chalani sa bláznili, nevedeli kam chcú ísť oslavovať a tak to všetko padlo na môj byt. Nebol som s tým veľmi spokojný, no čo nespravíš pre kolegov. " hlasno vydýchol.

,,Boli sme veľmi dlho hore, niektorý toho dosť popili, no napriek tomu že sme mali voľno, bol som strašne unavený. Mali sme deň pred tým náročný deň, z treningového areálu som sa celý deň nedostal. Na druhý deň, keď sme mali voľno, som sa zobudil so strašnou svalovicou, všetko ma bolelo, nemohol som sa hýbať. O siedmej večer všetci prišli. Oslavovali sme, ani vlastne neviem čo, nakopilo sa toho trochu. Keď už mali čo to v sebe zavolali Lenu, Jessiku a ostatné, veď ich poznáš. Nič tu v tomto byte neprebiehalo, žiadne orgie, žiadny sex. Naozaj, to sa môžeš kľudne spýtať aj ostatných. " pozrel sa na mňa presvedčivo.

,,Okolo druhej nad ránom som si šiel ľahnúť, možno že som sa k tej posteli už aj plazil. To už si nepamätám. Jednoducho, zaspal som, bol som tak unavený, že som spal dovtedy kým si neprišla ty." Pozrel sa pre istotu na mňa a sledoval moju mimiku či nahodou nebudem pohŕdať jeho slovami.

Stále nič nehovorím, čakám kým dopovie všetko.

,,Nevedel som čo sa tu od druhej dialo a čo ti povedala Jess, nechápal som prečo mala môj župan, nevedel som čo ti povedala. Nevedel som vôbec nič. Proste som len zistil, že chodila v spodnom prádle už od tretej a neskôr si ľahla ku mne. Prišla si ty a mne sa všetko pretočilo hore nohami, ja som nevedel ako sa volám a čo sa stalo. Nechápal som ničomu a hlavne tomu čo ti také povedala keď si tak reagovala a už si sa mi neozvala."

Pozeral sa na mňa a ostal chvíľu ticho. Z toho som vydedukovala, že čaká čo poviem...