💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

°30°

Zaspala

,,Rose....." odvážil som sa niečo povedať.

,,Pššt.." položila mi prst na ústa.

Chvílku nám trvala cesta vonku. No nakoniec sme to dobojovali a opatrne som jej pomohol nasadnúť do auta. Hlasno sykla keď sa zohla v páse.

Snažil som sa jej vytvoriť najväčší komfort. Na plno som zakúril a čo najrýchlejšie som smeroval buď k nej alebo ku mne.

,,Chceš ísť domov?"

,,Ostaneš pri mne prosím?" unavene vzdychla.

,,Neboj sa, ostanem." dopovedal som. Všimol som si ako hľadá moju ruku. Vzal som jej dlaň do tej svojej a pobozkal ju.

,,Rose, mňa to tak mrzí, bude úplne normálne a zdravé ak ma za to budeš nenávidieť, ak ma budeš za to viniť že som to zapríčinil ja..." v tom mi silno stračila ruku.

,,Keby môžem tak ťa vášnivo pobozkám a skončilo by to v mojej izbe. Ty. Ja posteľ." pousmiala sa ,,Takže pán šofér, ty vieš kde sa cítim dobre!!" povedala. Cítil som aj počul som že bola uvoľnená, že sa pousmiala.

Z tohto všetkého som vydedukoval, a rozhodol som sa že ju zoberiem domov. Doma je predsa doma, a inak sa tam bude cítiť ako u mňa.

00:06

Parkujem pred jej domom. Rýchlo som obehol auto a pomohol jej vystúpiť z auta.

Odviedol som ju k dverám. Povedala mi, ktorý kľúč pasuje a mohli sme vstúpiť.

Vyniesol som ju po schodoch do jej izby. Pomaly som ju položil na posteľ. Chvíľku potichu ležala, no potom mi pobavene povedala ,,Pomôžeš mi sa prezliecť?"

,,Jasné!" tak s týmto som problém až tak nemal. Je pravda že to až taká rutinná vec nebola, no chcela pomoc.

Vyzliekol som jej tričko. Obliekol som jej pyžamové tričko. Neviem ako to tie ženy vedia, podprsenku si dala dole popod tričko. Uškrnul som sa. Nohavice si pomaly dávala dole. Stiahol som jej ich pomaly. Mal som čo robiť aby som moju pýchu udržal v normálnej polohe.
Nakoniec to úspešne zvládol a ja som ho musel pochváliť.
Prikryl som ju paplónom a ľahol si k nej.

,,Pokojne sa vyzleč." povedala. Už sa jej zatvárali oči ,,Neboj sa naši prídu až poobede, keď dorazia z práce. " videla na mne že som sa obával skorého príchodu jej rodičov.

Vyzliekol som si tričko a nohavice s ponožkami. Ľahnul som si k nej. Pozeral som sa na ňu a ona na mňa.

,,Pobozkaj ma prosím!" povedala.

Spravil som ako si priala.

Potom som musel prestať, musel som sa na ňu pozerať, dnes nebol čas na bozkávanie, dnes som sa chcel na ňu pozerať, bola nádherná, aj keď mlala hlavu obviazanú.

Zatvorila si oči a snažila sa zaspať.

,,Pokojne sa prikry, nemusíš sa hanbiť!" zasmiala sa.

Pobavene som sa pousmial. Prikryl som sa. Kým ja som ju sledoval, ako pokojne leží, ona sa ku mne prisunula a spala na mne.

Cítil som sa zrazu inak. Zrazu som mal niekoho, niekoho koho milujem, kto že vraj miluje mňa. Chcel som aby táto chvíľa neskončila. Hlavu si položila na moju hruď, jednu nohu položila medzi moje a zaspala.
Svoju ruku som položil na jej chrbát. Začínalo ma znepokojovať ako pokojne spí. Nikdy sa ani Karin na mne nepodarilo zaspať.

Rose, ach Rose. Privádzala ma do rozpakov. S ňou som nemyslel na nič zlé, nemal som pochmúrne myšlienky. Čistá hlava, alebo to bola láska? Bol som do nej naozaj zamilovaný? Krásne dievča, postava ako lusk, vlasy, pery, oči jej dotyky na mne mi vytvárali brnenie celého tela. To som nechcel vedieť, ako to bude vypadať na plese. Moj zlatý kamarát sa bude ozývať každých päť minút, ako ho poznám.

Mal by som ju už pozvať na ten ples, inak si nestihne ani šaty obliecť. Mne by úplne stačilo aj keby príde v tomto pyžame. Krásna bude vo všetkom čo bude na nej.

3:00

Rose sa prehadzuje akurát na druhú stranu. Neustále rozmýšľam, pozerám sa na ňu ako pokojne spí.

Túto noc som mal ťažkú úlohu. Postarať sa o ňu aby bola v bezpečí. Od dnešného dňa som vedel že nikto jej neublíži ak bude so mnou, nie toto už nedovolím. Je moja. Rose je moja, ak by jej aj niekto ublížil... Ublížim mu ja. Má v sebe moju krv, sme prepojený, a ona už nepatrí nikomu inému ako mne. Nikto iný ju nebude milovať tak moc ako ja.

7:12
Píše Rose

Spal, spal pokojnejšie. Bolo mi jasné že musel byť unavený ako kôň. Obdivovala som ho za jeho celodenné výkony. Spal ako zarezaný, nechcela som to práve takto popísať. Bola som doňho naozaj zamilovaná.

,,Rose, mňa to tak mrzí...." celá ta veta sa mi odohrávala v hlave. Bol zlatý. Nehnevala som sa naňho, aj keď by som ho mohla za to obviňovať že to spôsobila jeho blízkosť, jeho vzťah so mnou. Rozmýšľam nad Karin. Ako to vôbec dokázala spraviť... Určite s tým Nik už bude niečo robiť. Neviem ako sa budem k nej správať keď ju stretnem. Neviem čo jej poviem. Neviem ako sa budem tváriť. Nespravila by to, nespravila by to kedy sa nedialo to čo sa dialo. Bola by som ju vybavila ako nornálnu zákazníčku.

Lenže sa jej musím zbaviť, musím to uzavrieť, to bolo to čo som chcela, musím ísť do práce a tam sa jej spýtať kde v tom spise je chyba.
Nič mi nebolo cítila som sa fajn, ako keby sa nič nestalo. Bolesť som pocítila len vtedy keď som spravila prudký pohyb. Vošla som do sprchy. Veci som si zobrala do kúpeľne ako som nezobudila Nika. Z horúcej sprchy som vyšla o 8:10. Dôkladne som sa osušila a poobliekala som sa. Do izby som už nešla. Prešla som po schodoch dole, na prízemie. Otvorila som dvere do vstupnej chodby. Stál tam Nik......

Tá Rose sa naozaj zblaznila? Čo jej na to povie Nik? Pokračovanie v
ďalšej časti.A.D.