💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

59

Tu je tá sľúbená, ospravedlňujem sa, že tak neskoro ale mala som toho strašne veľa.

Pokračovanie kariéry.

V obálke bol list, na ktorom bolo napísané že Hertha má o mňa dostatočný záujem. Písal sa rok 2015 keď som podpísal s Herthou zmluvu. Prvé tréningy to bolo niečo nové, veľmi mi bolo ľúto opustiť klub kde som tak dlho hrával, ale vedel som že ak chcem byť dobrý tak musím makať a Hertha do mňa vštiepila pocit, že niesom na tom tak zle, a predsa som sa niekde dostal. V tú chvíľu som nebol sebakriticky. V tú chvíľu som chcel vrieskať na celý svet. Nečakal som taký klub. Hoci nefigurovala na prvých priečkach, no pre mňa bola Hertha dostatočne silný klub ktorý svojou defenzívou, doteraz môže konkurovať mnohým prestížnym klubom. Nie nieje to však tým, že hrám na poste obrancu. Je tam mnoho šikovných hráčov. A zrazu som mal ja k nim patriť?" Odpil si z čaju.

Ľahla som si mu na nohy a pozerala som sa na Berlín. On tiež neodtrhol oči z toho nádherného výhľadu. Deku potiahol vyššie aby mi zakryl aj ramená. ,,Aby ti nebola zima." Pobozkal ma na líce. Opäť sa oprel o operadlo.

,,Zmluvu som podpísal v auguste, stihol som ešte letné sústredenie. V septembri to všetko začalo.  Nastúpil som na prvý zápas proti Ingolstadtu, nehrali sme doma, no pocity boli viac než bláznivé. Všade to burcovalo vo mne vrela krv, adrenalín robil svoje,
a ja som mal už chuť lietať. Už som nebol len divák. Bol som hráč. Hral som, reálne som bol na ihrisku, to už nebola druhá liga bundesligy. To bola prvá. Veľmi som bol nervózny. Prvé zapískanie a všetko to začalo. Fanúšikovia šaleli. Vtedy ma prišla podporiť na štadión aj moja rodina."

,, Keď sú tam, a ty hráš, cítiš naozaj nejakú podporu?"

,,Pomáha mi keď sú tam, keď ma aspoň takto podporia, vtedy viem, že ich nemôžem sklamať, venovali sa mi celý život, nemôžem ich sklamať aspoň v tomto." Povedal a ostal chvíľu ticho.

,, A keď viem, že ty si niekde na štadióne, to mi dodáva silu, nielen rodičia ale aj tvoja prítomnosť, hoci nie sme tak blízko. Dáva mi to niečo do hry. " Znova stíchol.

Čakala som kým začne. Mala som stále zatvorené oči a plnými dúškami som si užívala ten jeho jemný hlas, sem tam ešte trochu chrapľavý. Znel ako balzam na uši. Hotová uspávanka.

,,Spíš?" Spýtal sa.

,,Nie, čakám kým budeš pokračovať. Máš nádherný hlas." Usmiala som sa.

,,Zápas sme vyhrali 2:0 v 81. minúte ma tréner vystriedal. Bol som prekvapený, keď fanúšikovia začali tlieskať. Tréner však vystihol pravý čas, hoci by som chcel hrať ďalej vedel som, že by som sa zničil úplne, nebol to ťažký zápas, no bol to prvý zápas, mal som dostatočnú psychickú záťaž. Po zápase som odniesol mojim rodičom môj dres, mamu som vybozkával.  Keď som sa vrátil do Berlína, naši ma tam už čakali. Pozval som ich na večeru a poďakoval im za všetko čo mi venovali, všetku silu, všetok voľný aj nevoľný čas. Mama od dojatia plakala a oco žiaril šťastím. Cítil som že sú na mňa hrdý. Vtedy som bol šťastný. Po čase prišli znovu na rad zranenia. Prvé prišlo až 5.12. poranil som si sval. Hoci má to odradilo od tréningov len na 5 dní nestihol som jeden zápas. Ďalšie bolo vo februári už 2017 poranené lýtko, ktoré má vyšachovalo z hry na dva dni. Najviac alebo teda najdlhšie som bol zranený asi mesiac, a to trikrát, v apríli to bol členok, marodil som do mája. Nebolo to tak hrozné ako poranenie rebier to bolo tuším v júli 2017, ďalšie najdlhšie bolo mesačne kde má odrovnalo lýtko. Doteraz sa nič ďalšie také závažné nestalo. No, a tak vlastne sme sa dostali až k dnešku. Neviem aký je dnes deň ale  v sobotu ma čaká zápas s Werder Brémy. V piatok ráno odchádzame takže si teraz musím ešte plnými dúškami užiť čas s tebou. "

,, Možno prídem na zápas." Povedala som.

,, Veď prídu vaši. Nebudeš pri nich?"

,,Kto povedal, že tam nebudem  s nimi?"

,,Nikto." Usmial sa a pohladil mi vlasy.

,, Stále nechápem ako si si na tú slávu zvykol, chápem, že na dobré sa rýchlo zvyká ale toto je u mňa nepochopiteľné."

,,To bolo také spontánne, nič nanútené." Povedal a chvíľu premýšľal. ,, Akurát premýšľam, že čo keby som zobral aj našich k vám iba na tú nedeľu a stretli by sa s vašimi."

,,Ale toto vôbec nieje zlý nápad, práveže sa mi to veľmi páči."Posadila som sa na sedačku vedľa neho a telo si podoprela rukami. 

,,Fajn, tak zajtra mám voľno, ty tiež."

,, Chceš tým niečo povedať?"

,, Máme sexuálne voľno." Zasmial sa.

,, Čo to pre mňa znamená?"

,, Najkrajší deň, aký si kedy mala. " Usmial sa.

,, Čo tak začať už teraz?" Znova som mala chuť na to všetko nepekné a neslušné.

,, Chceš si vybrať aj miesto?"

,, Môžem?"

,,No jasné.."

,,Mne sa to v sprche tak páčilo." Hrýzla som si do pery. Hoci bola v celom byte tma, svetlo z vonku nás osvecovalo, on si všimol ako si hryziem do pery.

Vedela som že on už nerozmýšľa zdravým rozumom, tak ako ja. Je to vždy vypnutie všetkých myšlienok a uvedomovanie si všetkého čo je neslušné aj slušné. Pri sexe sa nemyslí na to či je to slušne alebo neslušné. Je to o tom spraviť si dobre. Hoci sa aj pri iných aktivitách cítime dobre, vzájomný sex bolo to prvé čo sme obaja potrebovali. Utužovalo nás to. Tvorilo to medzi nami puto. Puto, ktoré sme nechceli prerušiť. Náš vzťah nebol však len o sexe. Aj keď poviem vám dievčatá každé jedno kolo s ním bolo niečo nové. Rovnako ako toto....

Ja len že ten životopis, ktorý prerozprával Nik nieje úplne doslova pravdivý. Neviem ako to všetko naozaj bolo, ale s kúskom fantázie a malou pomocou internetu som to takto spískala.