💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

•12•

On prišiel

,,Ja...Keď ja neviem či robím dobre Kristína!" povedala som vážne.

,,Šibe ti? Robíš dobre, a ak nevieš ber Nika, ak sa ma pýtaš na to, ten majiteľ je len jednorázovka, môžeš sa s ním vyspať, a môžem aj ja , ak chceš aby sme mali o čom hovoriť!" zasmiala sa ,,Ale Nik? Ja byť Nikom, a takto keby ma furt odmietaš tak to nechám tak... Veď ty si z toho špitálu zdrhla kvôli nemu.. Miluje ťa, len nevie či je to obojstranné, ale chce ťa... Choď do toho s Nikom. Ak nie tak ma môžeš zbiť a potom sa pohádame, a aby si to neľutovala že si nevyskúšala oboch, vyspi sa s tým riaditeľom!" povedala a znovu sa zasmiala.

Ja som sa nestíhala čudovať čo to z nej všetko vychádza.

,,No tak diky. To si mi sakra uľahčila, teraz som na tom horšie ako som na tom bola!" povedala som a schmatla som kabát z vešiaka. Ešte sme išli k jej kancelárii aby si pobrala veci.

16:00

Celá v strese behám po celom dome a upratujem všetko čo mi padne po ruky. Dokonca ešte aj malú škrvnu čo sme sa snažili vyčistiť roky sa mi dnes podarilo vyčistiť. Lietala som ako keby mi dali do zadku raketu a to doslova a do písmena. 

Každý papierik, všetky veci, dokonca aj závesy museli byť top popravené.

16:30

Už som to zabalila. Sedím na gauči a pozerám nejaký nudný seriál. Ešte ma napadlo nachystať si veci k pracovnému stolu v izbe. Keď príde aby dlho nečakal.

Kým som ešte pred pol hodinou stresovala, teraz mi je už všetko úplne jedno, ako to je tak to je. 

Uvarila som si horúci čaj. Vonku husto snežilo a ja som bola donútená si kúriť do krbu aj do pece.

Hodiny išli slimáčim tempom. Posledný krát som skontroľovala poriadok. ,,Rosemarie, toto je tvoj životný výkon!" povedala som nahlas pri pohľade na moju upratanú izbu. Konečne som ju upratala. Naposledy bola taká keď som sa vrátila zo "špitálu" ako hovorí Kika.

Mala som celé poschodie len pre seba. Mala som obrovskú izbu s obrovskou posteľou. Taktiež som mala spoju pracovňu. Odkedy odišiel Alex, celé podkrovie patrilo len a len mne.

Pomaly prichádzala sedemnásta hodina a ja som nakopla počítač. Spravila som si základny pôdorys, ako mala ona izby. 

Počula som zastaviť auto a tak som sa vytrepala do okna.

,,Nik vážne prišiel." zasmiala som sa.

Bežala som dolu schodmi a otvárala som dvere.

,,Vitaj!" usmiala som sa a zatvorila som dvere hneď ako vstúpil dnu.

,,Vďaka!'' povedal a vyzúval si topanky. Potajme som ho sledovala. Vlasy mal dokonale upravené a tá vôňa. Každá by padala z nôh, ako to môže robiť.

,,Hybaj ďalej!" pozvala som ho dnu. ,,Trochu som ešte upratovala!"

,,Niesom hygienicka kontroľa!" zasmial sa. Už mal na sebe len mikinu (zas je tu).

,,To je vonku ale zima!" hádzala som do krbu kus dreva.

,,Ti poviem, na cestách je blázinec!" sledoval ma.

,,To isté aj v práci, a to nemusí ani snežiť!" 

,,Hádam nebola pri tebe Karin!" zasmial sa.

,,Nie, našťastie... Dáš si kávu alebo čaj?"

,,Kávu, ak robíš dobrú!"

,,Akúsi dobrú náladu máš." povedala som keď som sa snažila dočiahnúť cukorničku.

,,Ja ti pomôžem!" zobral cukorničku a podal mi ju do rúk znova sa posadil.

,,Ja mám pozitívne myslenie, to nieje dobrá nálada, a veď vlastne, môže to byť aj dobrá nálada!" pousmial sa, bolo vidieť že nad niečim rozmýšľa, pretože sa zadíval na nejaký predmet.
,,Ako si dokončila deň v práci?" pýtal sa, hneď ako si všimol že sa naňho dívam pozrel sa na mňa.

,,Polovičným úspechom. Ak sa to dá tak povedať"  po tomto som rozmýšľala že prečo som mu dala svoju vlastnú adresu. Mohla som sa najďalej s ním zahrávať, ale verila som mu, možno to bol ten dôvod.

,,Kde máš vlastne rodičov?"

,,Išli na služobku." pousmiala som sa.

,,To takto často ostávaš sama doma?" pýtal sa.

,,Nie. Ja by som išla niekde, ale musím tú Karin odbaviť..."

,,Jaj taaaak, Karin je dnes ťažisko, tak poďme to ťažisko odstrániť!" povedal a postavil sa od stola.

,,Hore po schodoch!" ukukazovala som mu.

,,Tuto bývaš len ty?" bol ohromený.

,,Hej, prečo? Je tu bordel?"

,,Ty prestaň s tým neporiadkom furt..."

,,Máš pravdu, u teba to bolo horšie!" obaja sme sa zasmiali.

,,No dovoľ! Tomu sa hovorí poriadok, toto je nadporiadok!"

Priniesla som mu stoličku a posadil sa vedľa mňa.

,,Takže?" pozrela som sa naňho.

Porozprával mi všetko čo ako chcela Karin kedysi. Ja som to už len hádzala všetko do programu. Bolo toho dosť, a postupne som, bola aj rada že som ho zavolala.

Nakoniec ani nesedel, musel sa postaviť pretože mu to prestávalo páliť. Každý raz sa mi oprel o stoličku a cítila som ako vdychuje vôňu mojich vlasov do seba. Keď zistil že som na to prišla povedal ,,Nádherne ti voňajú vlasy!" pousmial sa. Ja som bola znovu vyhodená na na mikrosekundu z miery. 

,,Ty mi čucháš vlasy?" zasmiala som sa. 

,,Ty si mi ich nikdy neovoňala?" smial sa so mnou.

,,Nevoniam ľuďom vlasy!" nadvihla som obočie.

,,To bolo sexy!" hryzol si do pery. 

Pozrela som sa na neho.

Aby neurobil niečo zakázané povedal ,,Za toto mám polku tvojej výplaty!" 

Znovu som nadvihla obočie. ,,Poď ku mne bližšie. Niečo tu maš!" povedala som mu.

Vedel čo chcem spraviť. Kľakol si ku stoličke na jedno koleno, ja som sa k nemu otočila a pobozkala som ho. Na perách som cítila jemné pichanie. Bol oholený, nie však čerstvo. Naplno som si užívala tento bozk, pretože som si spomenula na Kiku. 

,,Milujem tvoje pery!" povedala som pomedzi bozky a on sa na to hneď pousmial.

,,Nejde sa nezamilovať!" pobozkal ma ešte raz.

Bozkával, bozkával až kým mu nezačal zvoniť mobil.

,,Prepáč, toto musím zdvihnúť!" postavil sa a zvdvihol hovor.

Za ten čas čo sa s niekym rozprával ja som si to stihla  uložiť aj  vytlačiť....

,,Poďme sa prejsť!"....