💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

_49_

V cukrárni

Čo len dvere zavrel Emily sa rozosmiala. ,, Aký ste boli chutný. " smiala sa. ,,Sorry za vyrušenie ale máš tam nejakého pána. A priniesla som ti tie potvrdenia čo si chcela, nevedela som že je tu, prepáč.." ospravedlňovala sa.

,, Nič sa nestalo v pohode. Ďakujem.."

,, Naozaj ste chutný, taký zlatý..." Od lásky mala z očí srdiečka. Posadila sa na stoličku kde doteraz sedel Nik.

,, Musíme skočiť na kávu a všetko prebrať." Stále zamilovane kecala.

,, No, len kedy, dnes ideme do tej cukrárne..."

,, Takže ideš?" Spýtala sa a začala žiariť viac ako doteraz.

,, Vyzerá to tak. Doma nikoho nemám a tak idem aspoň tam.."

,,Joooo, konečne môžeme kecaaať." Žiarila Em. V tom zápale vyskočila zo stoličky.

,,Kedy sa stretneme?" Pýtala som sa jej. Nevedela som do kedy budem dnes v práci ale tešila som sa. Hlavne na tú atmosféru ktorá tam bude panovať taká pohodka.

,,O 17:20 vieš kde." Usmiala sa. Neviem z čoho tak žiarila. Bola zlatá ako sa dokázala tešiť, v dnešnej dobe to už moc často nevidieť.

Ako odišla vyšla som na chodbu. ,,Koho hľadáte?"

,,Klausa ale asi tu nieje.."

,, Môžem vám nejako pomôcť?"

,,No ak ste taká dobrá architektka ako on.." zapochyboval čo som započula aj v hlase.

,,Rose, nech sa páči!" Podala som mu ruku. Usmial sa ,,Adam."

Otvorila som dvere a všimla som si že si pozerá moju menovku.

,,Tak s čím je problém?"

Vysypal mi to ako z rukáva. Potrebuje nájsť nový byt. Hoci som patrila k tým ktorí si poradia zo všetkým ja som bola preňho špatná adresa. Klaus tu nieje. Pamätala som si že Nicole také niečo hovorila pri obede že sa týmto kedysi zaoberala.

,, Dáte mi prosím vás pár minút? Oslovim kolegyňu." Usmiala som sa.

Odbehla som za Nicole.

,,Ahoj, končíš už?"

,,Nie, potrebuješ niečo?"

,,No, šéf tu má klienta a ja nemám kompetencie a dostatok skúseností z hľadaním bytov. Berieš?"

,, Jasné, ale čo na to šéf?"

,, Prosím ťa, buď rada, on sa tiež poteší keby boli nejaké problémy otoč sa na mňa. Dobré?"

,, Jasné, budem ho tu čakať."

,,Som tvojím dlžníkom..."

,,Ale prosím ťa.." usmiala sa ,,to nestojí za reč.."

,,Poprosím vás aby ste prešli na koniec chodby tam sa kolegyňa o vás postará." Usmiala som sa.

,, Môžem otázku?"

,,Nech sa páči."

,,Vy ste tá frajerka toho futbalistu z Herthy.."

,,No dajme tomu..."

,, Veľmi vám držím palce aj moja mama sa s vami teší. " Začal sa usmievať.

Čo sa im dnes všetkým deje.

,,Ďakujeme." Usmiala som sa.

Plný elánu odišiel z mojej kancelárie ešte zabudol aj dvere zavrieť.

Deň ubehol rýchlo. O 15:00 sme sa s babami stretli na káve pri automate. Niektoré už boli na odchode ja som sa tu chystala zostať do 16:00. Zakresľovala som pôdorys a ešte mi tam ostala robota na hodinku. Preto do 16-tej.

Skoro celé poschodie už bolo tmavé len u mňa a u Nicole sa svietilo.

O 15:49 som definitívne spravila poslednú čiaru. Papier som nechala na stole. V automate som si kúpila kávu a behla k Nicole.

,, Nejdeš ešte?" Spýtala som sa. Skontroľovala hodinky.

,,To už je toľko hodín?" Zhrozila sa. Rýchlo vypla počítač. ,,Ďakujem že si prišla po mňa."

,,To je v pohode, veď musím to tu zamknúť." Usmiala som sa.

Sklesnuto pozerala na hodiny. ,,Kurnik už nestíham autobus."

,,Kde bývaš?"

,,Blízko štátneho parku. "

,,Hodím ťa, ja idem okolo." Usmiala som sa.

,,Naozaj?" Spýtala sa.

17:10 som dorazila domov. Ani raketovou rýchlosťou nestíham všetko. Nik mi volal už po ceste že príde pre mňa. Ja som mu povedala že prídem peši, prečistim si hlavu.

Čo najrýchlejšie som sa osprchovala, vybrala si nové čisté veci. Upravila trochu svoj vzhľad a už som aj bola na ulici a smerovala som k cukrárni.

,,17:45." Povedala Emily.

,, Prepáčte nestíhala som. "

,,Ospravedlnenie sa príjma." Pousmial sa Max.

,, Čo je hrdličky, žiadne privítanie?" Zasmiala sa Em.

S Nikom sme sa na seba pozreli a pred nimi sme sa pobozkali.

,,Som spokojná. " Zasmiala sa Em.

Tak ako som nepochybovala vedela som že bude panovať veľmi dobrá nálada.

Po jednom veterníku som bola najedená a do brucha by sa mi nezmestila ani voda.

,,Nechcela si zjesť všetky?" Šepkal mi do ucha a hral sa s ním.

,, Pomôžeš mi?"

,,Nie ja veterníky nemôžem." Ofučane povedal. No potom sa zasmial. Em aj Max išli na záchod a tak nám ostalo trocha času na mojkanie.

Mojkanie však ušlo spodkontroly keď sme si nevšimli že už sedia za stolom. Obaja sa na nás pozerali ako na zjavenie.

,,Čo je?" Spýtala som sa nechápavo. Usmiala som sa.

,, Aký ste zlatý.." znova sa rozplývala Emily.

,,Dnes som našla dvoch priaznivcov našej lásky. " Chytila som ho za ruku a hrala som sa s ňou.

,, Ále? Naozaj?" Usmial sa.

,, Áno, prišiel jeden pán chvíľku sme niečo riešili a keď odchádzal sa pýtal či som tvoja frajerka ..."

,,A ty čo?"

,, Čo myslíš?"

,,Nepriznala sa za teba." Pridal sa do debaty Max svojou uštipačnou poznámkou a začal sa smiať.

,,Tíško inak uvidíš kto sa za koho nebude priznávať..." Milo sa usmial. Nenechal si kaziť dobrú náladu.

,,Povedala som že no, áno.. a on mi na to odpovedal že nám veľmi držia palce aj s jeho mamkou."

,,To preto lebo si taká úžasná."

,,To preto lebo si taký dokonalý."

,,To pre to lebo si taká rozkošná keď spinkáš."

,,On ma nevidel spať."

,,Ale ja áno.." nadvihol práve obočie.

,, Veď si povedal že sa so mnou nespí dobre."

,,Ja som povedal že si môj osobný budík ale že som si nepredstavoval práve takýto budík.. si sexy keď spíš.."

,,Ty máš zas nejaké zajačie úmysly..." Položila som mu ruku na stehno.

Na moju ruku položil tú svoju. Pomaly som ju posúvala vyššie ale on ma zastavil.

,,Keby si ty vedela..." Usmial sa. ,,Nerob lebo ťa budem musieť prehnúť cez koleno, a to sa ti páčiť nebude.."

,,Ako vieš?" Spýtala som sa ho.