💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

_46_

Zo zápasu

,,Ozaj, čo ty a Nik? Na plese ste boli takí krásni, chcela som s vami ešte pokecať po plese, ale ty si odišla do Hamburgu a Nik bol úplne mimo, ja som ho takého nevidela a ani Max, stále hovoril že si s ním niečo spravila..." Em.

,,Poveeeedz čo sa staloooo.." štuchla do mňa Kika keď sme si hľadali náš sektor.

Usmiala som sa a nešlo to bez toho aby som sa znova nezačervenala.

,,Tieto stavy poznám až moc dobre!" Povedala Em a objala ma z pravej strany okolo ramien.

,,Ja tiež!" Prikmotrila sa Kika z ľavej strany.

,, Takže, oficiálne?" Uisťovala sa Em. ,,Max hovoril niečo ale ja chcem počuť od teba!" Em.

,,Ale neee, fakt oficiálne?" Tešila sa Kika.

,,Ja neviem..." Rozmýšľala som čo mám povedať. ,,Dnes mi povedal že nechce aby som zas odišla na dlhšie ako týždeň. Takže neviem.."

,,Eeeeej, ty už si bola dnes uňho?" Em.

Nepovedala som im že som tam spala pretože oni sú baby typu homo sapiens sapiens perverzis (:-D). Nevedela som ako si to zas ony zoberú a nech by si to vzali akokoľvek. Ja už by som im nevysvetlila že som nevinne  zaspala iba na gauči, ony by si stále išli jednoducho tú svoju verziu.

Stav futbalu nasledovný. Prvý polčas bez gólu, boli nejaké šance zo strany hostí a samozrejme aj domácich no ani jednému útočníkovi sa nepodarilo prestreliť natoľko aby brankár nemal šancu. Počas prestávky sme si skočili na horúcu čokoládu.

Druhý polčas už bol svetlejší pretože hneď v 46 minúte padol prvý gól, za domácich strelil Selke. Nasledovala 30 minútová bezgólová prestrelka, ako vždy hostia sa snažili čo to vyťažiť a brankára prekonali až v 77 minúte.
Rozdali sa nejaké tie žlté karty, prebehli striedania. Posledný hvízd píšťalky, ktorý signalizoval koniec hry. Hráči si popodávali ruky, kde kto sa ešte ostal rozprávať na trávniku s bývalými spoluhráčmi.

S Nikom sme sa dohodli že ho prídem vyzdvihnúť. Kika sa chcela vyspať na zajtrajší ťažký pondelok a tak som ju odviezla domov, aspoň mi spolu s Em ušiel čas. Em čakala na Maxa a ja na Nika.

Bolo 20:45 keď sa konečne objavili pred dverami, odkiaľ už vyšlo viac ľudí ako bolo na štadióne len oni dvaja nie.

Mne sa to vždy stáva. Veľmi veľa ľudí výjde len ten koho čakám musí vyjsť medzi poslednými.

×××××××××××××××××××××××××××

V aute zavládla pohodová atmosféra. Všetci traja sa o niečom bavili no ja som ich moc nepočúvala.  Dávala som pozor na premávku a premýšľala že musím ísť popolievať ešte kvety. Našťastie šéf bol ústretový a nechal mi čas aby som prišla do práce až o 9:00, aby som sa znova adaptovala a aby som si stihla nachystať veci čo sa diali uplynulý týždeň. Premýšľala som nad tým akých klientov ešte mám a čo budem robiť keď vybavím Hoffa. V polovici cesty som si však spoennula na to že zajtra je ešte schôdza, a tam sa dajú vychytať teda zákazky.

,,Rose?" Uisťovala sa Em či ju počúvam.

,,Áno?"

,, Takže zajtra to platí?"

,, Prepáč nepočúvala som ťa, čo si hovorila?"

,, Že či pôjdeš zajtra večer s nami do tej cukrárne."

Premýšľala som chvíľu ako to všetko budem stíhať a v hlave som si usporadúvala časové rozpätie, a voľne hodiny, a robila som z toho taký nejaký harmonogram.

,, Vieš čo ja ti poviem až zajtra pretože vôbec netuším ako sa vyspím, ako budem ráno stíhať nachystať si všetky papiere, potom je schôdza o 11:00 a poobede budem makať zas na Hoffovom hoteli, nech už je na chvíľu pokoj, rada by som na tej schôdzi zobrala nejakú novú ponuku..." Premýšľala som čoho by som sa ujala.

,,Ja mám toho do konca Januára viac než dosť.."

,,Vy ste vorkoholičky.." krútil hlavou Max a smial sa ,, Ešte že my máme zajtra voľno!"

,,Nehovorila si že si dáš pauzu?" Pozrel sa na mňa Nik, bol to jeden z tých varovných pohľadov. Vedela som že nebude s tým spokojný ale ja sa naozaj chystám si dať pauzu, taký pianko režim.

,, Veď aj na tom pracujem, neboj!" Chytila som ho za ruku.

,, Že to tak nevyzerá!" Odvrkol. Pozrel sa do okna a potom spustil ,,Myslím si že čakáš kým ťa klepne z tvojho rýchleho života, prosím ťa spomaľ, máš nadrobené už pomaly do tridsiatky..." Hovoril sklesnuto.

Pozrela som sa cez spätné zrkadlo na Maxa a Em ktorý len ticho počúvali náš rozhovor.

,,Ja nemôžem ostať len tak bez práce, je to ako keby som ti ja povedala, oddýchni si od futbalu, mal si tento týždeň toho moc, u Hoffa mám už len dva podlažia, za dva dni sú hotové, potom tu je tvoj byt ktorý už mám rozrobený a ďalej už nič nemám. Takže kľud.." vytrhla som svoju ruku z tej jeho pretože som potrebovala prehodiť rýchlosť.

×××××××××××××××××××××××××××××
Zastavila som pred panelákom kde bývala Em. ,, Ďakujeme za odvoz, zajtra teda v cukrárni hrdličky a dajte sa do pohody!" Povedal Max a zabuchol dvere.

,, Aký je plán?" Pozrela som sa na Nika. Studenú ruku mi položil na krk a pritiahol si ma k sebe. Pobozkal ma.

Čelo si oprel o to moje. ,,Myslel som si že dnes budeme spolu zaspávať!"

,,Ak chceš môžme ísť ku mne, potrebujem aspoň u nás poliať kvety..."

,,Alebo, pôjdeme k tebe domov, poleješ kvetiny, zoberieš si papiere, a pôjdeme ku mne, spravíme si pohodový večer a spať budeme až do desiatej či okoľkej ideš do práce..."

,, Môžme ale s tými papiermi mi musíš dať minimálne 10 minút...."

,,Tak ty budeš chystať papiere a ja budem polievať kvety.." zasmial sa. Akurát stojíme na semaforoch a sledujem okolie. Aké je to pohodové prázdno.

,,Niesi unavený?"

,,Keby som to nezvládol a bol by som unavený, neponúkol by som sa polievať kvety. " Usmial sa.

Odparkovala som pred bránou a hľadala kľúče v taške. Po dlhom boji som vyhrala a bežali sme k dverám. Vonku bolo prišerne zima a v aute zasa teplo. Viete si predstaviť ten šok.

,,Mal si si dať čiapku, máš mokré vlasy. " Postrapatila som mu ich.

,,Za tých desať nanosekúnd čo som bol vonku budem mať určite pneumoniu." Otrávene povedal. 

Nič som mu na to nepovedala. V dome bolo tiež chladno. Ale keď chce byť macher, nech machruje. Hľadala som krhlu s vodou. Nachystala som mu ju a ja som bežala do mojej pracovné kde som si čo najrýchlejšie chystala papiere aby Nik nemusel dlho čakať. 

××××××××××××××××××

Znova sedíme v aute a smerujeme k nemu do bytu. Stihli sme všetko poliať aj nachystať si papiere na zajtra ktorých nebolo málo a tak som ich dala na zadné sedačky. Nechcela som ich dať Nikovi dopredu na kolená. Pretože pri jeho opatrnosti by som to mohla zas triediť.  Nevedela som čo sa bude diať. Ešte keď som si brala veci mi prikázal si zobrať aj pyžamo. Vidím to na nejaký pyžamový večer, aj keď on pyžamo určite nemá.

×××××××××××××××××××××××××

Uložili sme sa na gauč do obývačky,  tak ako sme zaspávali poobede, vedľa seba. Priniesol deku. Nepovedal že budeme spať na gauči povedal že.....

Chcem len upozorniť mladé čitateľky že čoskoro bude časť 18+, ktorá nieje vhodná pre mladšie čitatelky,  len  pre informáciu,