💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

-40-

Cesta

,,Ahojky kráska, prišla si doplniť do nádrže?" Trapošil pumpár.

,,Nie prišla som sa pozrieť na teba." Ironicky som sa pousmiala a otvárala som miesto na tankovanie do auta.

Čo najrýchlejšie som natankovala a utekala na pumpu. Keď som sa vrátila s kávou aj s čerstvým pečivom čo tam mali už sedel na kapote môjho auta.

,,Neviem o tom že by som ti dovolila sadnúť si na moje auto..." Pozdraždene som podotkla a otvárala dvere na strane vodiča.

,,Ale noták, nechaj si urobiť pekný deň, ty, ja, moje Maserati, zadné sedadlá..."

,,Mal by si po riti keby toto poviem tvojmu nadriadenému.. ak sa takto ponúkaš každej, prajem veľa šťastia... Ja si s z toho robiť nič nebudem ale raz príde taká čo to nahlási.. a potom s tým tvojim Maserati môžeš ísť vieš kam machrovať.."  nasadla som a silno som zabuchla dvere.

Pustila pesničky hlasnejšie ako to bolo zdravé, kávu som položila na miesto pre kávu a odišla som. V spätnom zrkadle som videla ako tam ostal bezmocne stáť pretože sa dozvedel pravdu. Čo už som mala robiť, raz sa ju musel dozvedieť. Medzi tým mi volal Hoff.

-Kráska je už na ceste?-
-Kráska je už na ceste presnejšie na diaľnici.-
-Predpokladaný príchod?-
-Predpokladaný príchod 12:35.-
-Mathew sa teší na krásku, izba je už nachystaná, prijemne vykúrená, už čaká iba na obyvateľa- zasmial sa do mobilu a odkašľal si.

-Dúfam  že izba s tým najkrajším výhľadom na Hamburg...-

-Dúfaš správne, musím už končiť Rose, mám tu jedného klienta ohľadom môjho hotela, potom keď budeš vchádzať do Hamburgu ozvi sa prosím, aby som sa stihol vyvoňať, maj sa kráska-

Od vtedy ako je spolu s Kikou máme spolu veľmi dobrý vzťah, dokonca sa nejaví už ani ako sukničkár, neviem či ho prevychovala Kika alebo ho to zmenilo len tak spontánne... Toto bolo mimo mňa, a tak som radšej nezbedné myšlienky ukončila a chvíľu koncentrácie som venovala vozovke.

Ja, Nik, včerajšia noc .. myšlienka sa mi doslova napísala sama pred oči a akoby zázrakom obrazy zo včera som mala všade.  Čo sa deje? Dotyky? Slová? Pocity? To všetko sa vrátilo späť. Ako keby to bolo pred 5 minútami.

-Kde je moja vorkoholička!- smial sa Nik do mobilu.

-Podľa navigácie za 20 minút v Hamburgu, podľa mňa to dám za 10- zamyslela som sa..  -čo potrebuješ?-

-Keby som nemal v aute malého Maxíka, povedal by som na čo mám práve chuť a čo potrebujem.. ale je tu Maxík tak chcel som Ťa len počuť a vedieť kde si.-

-Malý Maxík?- zasmiala som sa. -Inak prerušil si mi dobrú pesničku..- podotkla som.

-Prepáč láska, ale môj hlas ti je príjemnejší ako čokoľvek iné..-

-A to vieš odkiaľ?-

-Tsss, ešte má nepoznáš?-

-Nehovor že ty budeš rozhodovať za mňa čo je príjemnejšie.-

-Keby môžem, za teba aj dýcham, moja kapacita pľúc je dostatočne silná na to aby zvládla aj ten tvoj dych ktorý bol včera tak.. Oh, maxik prepáč- zastavil na chvíľku hlas.

-Viem že ste spolu spali,ako keby to  mal na čele vypísané, žiari ako stromček, nemusíte sa skrývať..- otrávene povedal Max..

Pozrela som sa do stredného spätného  zrkadla aby som sa uistila že som sa 100% začervenala.

-Aj na tebe to tak vidno?- spýtal sa Max.
-Keby ma vidíš ani nezistíš že sa niečo stalo, až keby zbadaš môj.. alebo nič, prečo sa vlastne voláte so mnou čo sa nemôžete porozprávať sami?-

-Ja som ťa chcel počuť len.. kedy prídeš?-

-Keď ťa prejde tá eufória zlatko..-

- Ťa nikdy.. a čo by som mal zbadať tvoje aby som zistil že...-

- Nerob sa dobre? Rada som počula tvoj úžasne skvelý, sexy, hlas ale musím končiť dobre? Potom ti napíšem čauky!-

Vypla som pretože navigácia mi ukázala nejakú nehodu predomnou a potrebovala som sa viac sústrediť. 

×××××××××××××××××××××

Bezpečne parkujem pred hotelom Pána Hoffa. 

Všetky veci som zatiaľ nechala v aute a kráčala som smerom k dverám kde ma čakal Mathew...