💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

•19•

Spiaca kráska

,,Som celá tvoja!" zamumlala.

Pozrel som sa na ňu čo to tára. Bola taká zlatá, rozplýval som sa nad ňou každou minútou. Ja som bol naozaj šťastný že som jej mohol darovať krv, a že jej naozaj tá krv pomohla. Bola taká krásna, najkrajšia zo všetkých. Bolo mi ľúto, že má tak málo rokov a stále pracuje. Život by si mala teraz užívať. Chcel som ju mať. Vidieť ju ako spí, ako pracuje, chcem všetko čo spadá pod slová Život Rose chcem v jej živote hrať tú najdôležitejšiu rolu. Chcem jej pomáhať, chcem ju milovať. Je svetlom môjho života.

Spomenul som si na naše dnešné stretnutie od začiatku.
,,Môžem ťa objať?" spýtala sa.

Náš vzťah začína byť zo dňa na deň neopísateľný. Milujem ju tak moc až sa toho začínam báť.

Zastavil som auto na semaforoch. Musel som sa na ňu pozrieť. Pri pohľade na ňu som rozmýšľal ako ju vynesiem do môjho bytu, tak aby som ju nezobudil. Nechcel som ju pustiť domov, bol by som pes, mala by tam určite zimu. Čo by tam robila.

Kdežto u mňa boli tepľučko.
Rozmýšľal som kde ju uložím. To som si nechal na neskôr.

Parkujem pri paneláku. Nejaký kretén mi zas obsadil parkovacie miesto. Parkujem o päť miest ďalej. Vypol som auto a čo najtichšie zavrel dvere, ešte že auto si samo dvere pritiahne pri slabom zabuchnutí. Skvelo som to využil, hlavne teraz.

Zobral som jej tašku a prevesil som si ju cez rameno. Cítil som že budem mať dobrú svalovicu. Otvoril som dvere a zobral si ju na ruky. Chrbtom som pritlačil dvere od auta k autu a kráčal som k vchodu. Mal som šťastie, akurát vchádzal sused z tretieho poschodia. Nastúpil som do výťahu. Sused išiel tiež.

,,Prosím ťa stlačíš posledné?" bolo to moje poschodie, najvyššie s extra výhľadom.

,,Jasné! Nejaká unavená tá tvoja sestra nie?"

,,Nie to nieje sestra!" pohmýrila sa mi v náručí a pritúlila sa viac ku mne.

Sused vyzeral prekvapene, nebol to len sused, ale bol to aj kamarát, niekedy sme spolu vyšli vonku.

Vystúpil prvý a ja som ostal vo výťahu sám. Pozrel som sa na ňu a oprel som sa o stenu výťahu. Spala tak pokojne. Konečne som bol na svojom poschodí. Posledná prekážka bolo odomykanie.

Kľúč som už držal v ruke, tu zohrali svoju úlohu moje super silné nohy. Musel som málinko zohnúť nohy aby som dokázal strčiť kľúč do dverí. Akonálhle som odomknul, kráčal som chodbou do spálne. Čo najjemnejšie som svoju spiacu krásku uložil na druhú stranu postele.

Vrátil som sa zavrieť dvere, šporovú tašku rose som uložil do chodby. Bolo neskoro večer, navečeral som sa a pripravil som si veci ma zajtra a na posledný ľahký tréning pred odchodom do Štuttgartu. Po večeri som si spravil zubnú hygienu a ľahol si na druhú stranu postelele. Rose bola oblečená pohodlne, myslím si že sa jej pohodlne spí. Ako sa tak na ňu pozerám, nechápal som prečo nemá ešte priateľa. Nemohol som odolať. Prstom som ju pohladil po líci. Mala ho extra jemné.

Nič iné mi neostávalo len sa pri zaspávaní na ňu pozerať. Nakoniec bola únava silnejšia ako ja a zaspal som.

Ráno

Spiaca kráska ešte spí. Podoprel som si hlavu a pozeral sa na ňu asi pol hodinu.

,,Pozerá sa ti dobre?" ozvala sa so zavretými očami.

,,Dobré ránko, ako si to zistila?" usmieval som sa od ucha k uchu.

,,Jednoducho ma to zobudilo! Ale mne to nevadí ponáhľam sa do práce!"

Aaaach zas sme pri tom, znovu je tu tá jej nezastaviteľná práca.

,,Musíš s tým spomaliť! Moja posledná výzva!" dôkladne som ju upozornil. Nechcel som aby si ublížila, bol som rád že sa vôbec dostala z nemocničného lôžka, nechcel som aby sa tam našla znovu.

Pohľad Rose

Keď som otvorila oči lietali okolo mňa samí Amori s lukmi. Ako mal tú ruku podloženú pod hlavou, mal napnuté svaly na ruke a pre mňa to bolo rana do živého ako sa hovorí. To som ešte nevedela čo ma čaká! Nevedela som ako som sa objavila v jeho posteli a prečo ležím vedľa neho, a vôbec som netušila prečo je len v boxerkách. Posledné čo som si pamätala ako sme nasadali do auta. Tam som asi nejak zaspala a viac som už nevnímala.

,,Nemôžeš mi zakázať niečo čo milujem!"

,,Ale veď ja ti seba nezakazujem!" vtipkoval.

,,Je to moja práca, a tí ľudia potrebujú prerobiť byty."

,,Lenže ty sa nemáš kvôli práci vyšťaviť, veď keby sme išli niekde a ty by si mala ísť sama domov autom určite by to nedopadlo najlepšie, už zastav.. Je toho na teba moc. Počas toho ako som ťa niesol si sa ani raz nemyhla.. Zaspala si na tvrdo!"

,,Dobre, porozmýšľam nad tým!" priblížila som sa k nemu a pobozkala mu najprv spodný vankúšik, a potom horný. Nakoniec som sa pohrala s jeho jazykom.

,,Tak fajn! To bolo posledné upozornenie, radím ti to zmeniť, a teraz ti spravím raňajky, kávu a odveziem ťa do práce!" pobozkal mi dolnú peru a vyliezol z postele.

Ani som si neuvedomila že sa mi v tom šoku otvorili ústa pretože....