💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

-35-

Nákupy

Hlavu si položila do dlaní a úplenlivo rozmýšľala.

,,Zlatko?" Ozvalo sa po chodbe. Pribehol ku mne Nik. ,,Deje sa niečo?" Ruku obmotal okolo ramien.

,,Hrozne ma bolí hlava!!" Rozplakala som sa, pretože to odporne bolelo. Cítila som sa ako po opici. No čudné bolo, že opicu som nemala. Mala som pocit že tam odpadnem. Bolesť hlavy spojená s náhlym točením.

,,Dones prosím Ťa pohár vody!" Počula som Nikov hlas.

Strašne to bolelo, nemohla som to vydržať. Zložila som sa na zem.

,,Rose, stále ma počuješ?" Znel vystrašene Nik.

Zamrmlala som niečo, aby vedel že stále vnimam.

Niekto pribehol. Museli ma posadiť aby som sa mohla napiť.

Hlavu som si unavene oprela o stenu. Stekajúce slzy mi Nik starostlivo poustieral.

,,Ako sa cítiš?" Pýtal sa.

,,Už je to dobre!" Klamala som. Bolo mi lepšie, no hnusná bolesť stále neodchadzala.

,,Prejdeš do auta?" Spýtala sa Lea.

,,To zvládnem!"

,,Ja ti neverím!" Povedal, zdvihol ma na ruky a odniesol do auta. Cítila som ako mu prudko bije srdce. Cítila som jeho výraznú vôňu. Tá mužnosť bola opäť bližšie k mojej koži. Cítila som nielen istotu, ale aj bezpečnosť, cez tú bolesť. Chcela som ho pobozkať, chcela som mu moc poďakovať za všetko čo doteraz spravil, vedela som, že to nieje jednoduché. Musel vynaložiť, určitú silu, námahu. Mojou úlohou bolo zistiť akú činnosť má rad a odvďačiť sa mu za to.

Počula som ešte ako mu Lea povedala ,,Upokoj sa, všetko bude v poriadku!"

Počula som dvojite buchnutie dverí auta. Zozadu sa ozvala Lea. Nik sa ku mne naklonil. ,,Nechceš ísť do nemocice?"

,,Určite nie, stačí ak si dám lieky!"

Videla som ako sa porazene zatváril na Leu.

,,Pôjdem s tebou dobre?" Spýtala sa ma.

Pousmiala som sa ,,Som rada.... ozaj, ty si chcela ísť na tie raňajky, obed, desiatu či čo to bolo.." dvíhala som sa aby som ju videla a aby vedela že ju počúvam.

,,Nerob si starosti, skočíme neskôr, teraz je hlavné aby si bola ty ok!" Počula som ako sa pousmiala.

Dorazili sme pred náš dom. Cítila som sa podobne ako keď sme dorazili z nemocnice. Zo športovej tašky mi vytiahli kľúče. Nik ma položil v obývačke na mäkký gauč.....

O tri dni

Počas týchto troch dní som sa dala čiastočne doporiadku. Nehovorím o tom že som sa každé ráno budila s veľkou nechuťou do života, nechcela som sa s nikým rozprávať. S nikým som sa nestretala. Až včera sa všetko napravilo, keď mi prišla dohovoriť Em. ,,Nika to strašne serie.. Najradšej by bol on ten, ktorému Karin ublížila.. Síce on by sa asi nedal, ale vieš ma určite pochopiť, jeho to trápi. A mňa tiež. Mohla som vtedy niečo povedať. Lenže moja pekná, ideš na ples, a vy dvaja budete za najkrajší pár, tak sa hodlaj pozbierať, inak tam nejdeme ani my..." Rázne dokončila včera večer Em.

Dnes ráno som sa rozhodla pohnúť z miesta a napísala som jej sms ,,Dnes ideme kúpiť šaty! O 9:00 som u teba!" Do plesu zostávajú posledné dva dni, teda tento a zajtrajšok. Z Nikom som to tiež posunula do bodu keď sa všetko ohľadom plesu začalo riešiť. ,,Dnes o 16:25 sa stretneme v na káve u Ruže. Musíme sa nachystať! Teším sa na Teba!" K tomu sa zmestil ešte taký ten smajlík, ktorý posiela srdiečkovú pusinku.