💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

•16•

Kvety

Bol to náš kurier, bežne nám nosil papiere, a kopu práce. Dnes mi niesol prekvapenie. Dve kytice ruží. Potešil ma. Konečne po dlhom čase.

,,Zdravím Rosemarrie! Nesiem ti malé darčeky, mám ti odkázať že od nápadníkov." usmial sa a podával mi ruže.

,,Ďakujem!" Tešila som sa z darčekov.

,,Máš tam aj odkaz, musím bežať papa!" pozdravil ma a vytratil sa rýchlejšie ako som čakala.

Jedna bola z bielych ruží.
V tej ruhej z červených ruží bol odkaz.
,,Pre dievča s najkrajším úsmevom a mäkkými perami..."

Pousmiala som sa nad odkazom. Obe som uložila do vázy a pracovala ďalej.

Prišiel môj obľúbený klient, pán riaditeľ Hoff. 

Usmial sa doširoka a ja tiež.

,,Ahoj Rose, aký máš dnes deň?" podával mi ruku a naťahoval sa aby ma pobozkal. 

Odtiahla som sa. Nechcela som s ním viac ako pracovný vzťah.

,,Ja mám výborný deň!" Usmiala som sa  čo najrýchlejšie som vyťahovala svoju ruku z tej jeho veľkej dlane.

,,To je od teba?" pýtala som sa ho ukazujúc na kyticu s bielými ružami.

,,To je odomňa!" pousmial sa. Pozrel sa na kyticu a taktiež si všimol aj červené ruže.

Sadla som si do kancelárskej stoličky a ukazovala som mu menší návrh. 

Všetko sa mu páčilo, až mi to bolo miestami divné. Stretnutie dopadlo v poriadku a odišiel niečo tesne pred 13:00.

13:20

,,Poď na obed!" volala ma Kika s Emily.

Pretrela som si oči a snažila sa zaostriť zrak na tie dve buchty vo dverách. Buchty nieje myslené v tom že su nejaké pri sebe, jednoducho prezývky. 

Povypínala som techniku, zobrala si kabát, kľúče, mobil a tašku, kde som mala potrebné veci.

Vošli sme do centra mesta kde je tá najlepšia reštaurácia v celom Berlíne. Moc sa mi nechcelo do centra no baby ma nahovorili.

Tentoraz som nemala šancu protestovať, sedela som na zadnom sedadle Kikinho auta, presne tak ako malé dieťa.

,,Vystupovať!" vyhnala nás z auta Kika.

Vyšla som do ukrutnej zimy spolu s Emily. Kika ešte parkovala. ,,Ako bolo včera po večeri?" zasmiala sa Emily.

Dostatočne som cítila že som sa začala červenať. Usmiala som sa. ,,Aaale, dobré!" s veľkým nadšením v hlase som vykresala zo seba dve slová.

Nevedela som, čo jej poviem. Myslela som si že to zachráni prichádzajúca Kika, ktorá sa v tom nebude vŕtať.

,,Už ste spolu spali? Emily mi celý deň rozpráva ako ste do seba zaláskovaný, že z teba oči nespustil!" zasmiala sa. Povedala to najsladšie ako to vedela.

,,Vám to úplne hrablo!" zasmiala som sa a hodila som mobil do tašky na ktorom som si pred tým vypla zvonenie.

,,Čo si dáme?" rozprávala sa sama zo sebou Emily. Ona to má vo zvyku vždy tak, ja a Kika sme si už dostatočne zvykli, a ostatní čo nás nepoznali to nechápali, možno sa aj preto tak na nás dívali.