Vchádzame na pohotovosť a ako prvé počujem hlasno plakať malú Elu. Rozbehla som sa za plačom.
Keď sme tam prišli Alex mi podával tašku a malú Elu si bral Nik. Oni už museli ísť dnu k lekárovi. Na chodbe som vymenila tašku za malú Elu. Bola taká chutná. Aj keď bola uplakaná bola veľmi zlatá.
Zatiaľ čo sme čakali na chodbe, k Nikovy opäť prišiel nejaký fanúšik. Fotil sa spolu aj s tou detskou taškou na ramene. Bola to športová taška ale mala detskú potlač.
Asi 25 minút už čakáme na chodbe.
,, Vieš aký si sexy s tou taškou na ramene?" Usmiala som sa, aby vedel, že som sa trochu uvoľnila. Ela už stíchla, od plaču bola pravdepodobne taká unavená, že už zaspávala.,, Páčim sa ti?" Usmial sa.
,, Hodí sa ti to. Aj malá Ela ti pristane." Usmiala som sa.
Jasné, že si z toho vykreslil že mu ju chcem dať. Ale nemyslela som to práve takto.,,Ty si s ňou viac sexy." Nenápadne má pobúchal po zadku.
Obaja sme sa pousmiali a pobozkali sme sa. Čo? Na verejnosti? Veď to bolo pred tým nemožné. A teraz? Cítila som že tu bude so mnou vždy, že konečne som stretla niekoho zodpovedného a niekoho kto mi dodáva pocit bezpečia a dodá kus pozitívnej energie.
Ema a Alex vyšli z ambulancie po 30-tich minútach. Ela mi zaspala na ramene. Informovali nás o Eminom stave. Dohodli sme sa že dnes Lea ostane u nás, a že zajtra ráno si pre ňu Alex príde.
Na parkovisku sme si vymenili autosedačku. A vyrazili sme. Cesta bola veľmi tichá. Nejak sme už nechceli rozprávať. Možno sme boli unavení. Možné bolo všetko. Nik šoféroval. Po príchode domov som uložila malú do postieľky čo jej kúpili rodičia. V krbe už vôbec nehorelo a tak sme prikúrili v normálnej peci.
Išli sme spať asi okolo pol noci. Umyla som si zuby a so zavretými očami som sa unavene vyvalila vedľa Nika do mojej manželskej postele. Mohutne som ho objala. Počula som ako hlasno vydýchol.
Veľmi unavene som sa pousmiala. ,,Nechceli sme byť obaja nahý?" Prešla som mu teplou dlaňou po hrudi. Ja som bola v pyžame a on mal oblečené tepláky, tričko nemal ako vždy.
,,Chceli, ale sme tak unavení, že to asi už nezvládneme. " Povedal.
Vo mne sa však prebudil druhý dych a mala som strašnú chuť ho vyzliecť.
Čertovsky som sa usmievala. Tieto chute mi vážne nerobili dobre.
Dlaňou som mu začala blúdiť po tele. Pri gume ktorú mal na teplákoch mi chytil ruku a usmial sa. ,,Ale, ale, niekto je tu zas nadržaný?"
,,Nie." Odsekla som.
,,Tak nerob, lebo ťa zničim tak ako ty mňa ničíš od začiatku, a potom nevstaneš nad ránom k Ele." Usmial sa. Preplietol si prsty s tými mojimi pritiahol si ma bližšie k sebe a pravdepodobne zaspal.
Ja som bola ešte asi pol hodinu hore, asi o 2:00 som zaspala. Upokojovalo ma počúvať ako mi spokojne odfukuje do vlasov. Jeho vydýchnutý vzduch mi fúkal na šiju a to mi spôsobovalo zimomriavky hoci pod paplónom bolo teplo.
7:12
,,Vyspala si sa do ružova?" So zvedavosťou v hlase sa spýtal Nik.
,,Tak normálne."
,,Aha. Preto si nepočula o 3:00 plakať Elu?" Pousmial sa. ,,Zaspala si ako drevo."
,, Prepáč." Tvárila som sa previnilo a hneď na to som mu venovala bozk.
,,To je v pohode." Pritiahnul si ma k sebe ruky preložil na krížovej časti môjho chrbátu a začala sa vojna jazykov.
,, Ozaj, príde Alex asi za 5 minút, a nejdeš do práce?" Pýtal sa.
,, Koľko je vôbec hodín?"
Pozrel sa na svoje hodinky na ruke
,,Štvrť na osem.",,Ja som ti to nehovorila? Včera mi prišla sms že voľno sa predlžuje lebo nestihli opraviť elektrické vedenie."
,, Škoda že dnes nemám voľno." Smutne povedal.
,, Čo dnes máš?"
,,Idem na taký light tréning, potom domov pobaliť sa po obede máme stretnutie a pokyny na zajtra ráno tam budem asi hodinku alebo dve a potom voľno."
,,Dnes je už štvrtok?" Spýtala som sa,
a čelo som si oprela o jeho hruď.,, Áno presne štvrtok. Dobre si uhádla." Začal si ma doberať.
,, Prišiel Alex." Povedala som. Buchla som ho po zadku a odišla som do kúpeľne sa čo najrýchlejšie prezliecť.
Alex ešte chvíľu doma zostal. Rozprávali sme sa o nedeli, či prídu a ako je na tom Ema a všetky tie veci okolo.
Aj s malou Elou odišiel asi o pol deviatej. Nik sa tiež poberal pomaly.
,, Musíš?" Vešala som sa po ňom ako opičie mláďa po svojej matke.
Pozrel sa na mňa. ,,Tebe sa čo dnes stalo?"
,, Nič prečo?"
,, Čo je?"
,,Naozaj sa nič nestalo len nemôžem doma nič nerobiť keď viem že je pracovný deň." Priznala som.
Akonáhle som to dopovedala akoby som mu pripomenula včerajšie zaspávanie.
,, Včera večer..." Hovoril a popri tom si krútil okolo prsta moje vlasy.
,, Včera večer.." opakovala som a dlane som mu položila na zadnú časť krku.
,, Už nič teraz?" Spýtal sa narovinu.
,,Jáj myslíš...mmm..to?"
,,No." Stál nervózne ako nejaký pubertiak pred prvým bozkom.
Pochopila som to až príliš skoro. Jemnými bozkami som začala od jeho výraznej kľúčnej kosti, prešla som po krku aj k ústam. Hlasno vydýchol. Vedela som že teraz je už vážne nadržaný. Vždy hlasno vydýchol keď chcel zo seba vydať nejaký ston ale bralo mu to dych, a tak ho potom zobral neviem odkiaľ asi ďalším rýchlym nádychom a hlasno vydýchol.
Nikov pohľad
Zrazu som nevedel hovoriť. Stratil som reč pri tom ako jej jemnými mäkkými perami prechádzala po mojom krku. Vedela, že to vo mne vyvoláva chuť na sex. S jej jemnými perami to bolo dvojnásobne. Vždy sa mi to vstáva. Vždy stratim reč po tom čo toto spraví a potom nasleduje vášnivé milovanie.....
YOU ARE READING
💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/
Teen FictionBola to náhoda alebo osud? Po berlínskom útoku sa v nemocnici ocitla 20 ročná Rose. V tom čase tam mal sestru jeden z futbalistov z tamojšieho tímu. Čo sa však stane ak sa rozhodne darovať jej krv? Čo sa stane po tom ako to Rose zistí?