💞Happy End? 💞 /DOKONČENÉ/

.5.

                     Ach, tie telefonáty

,,Tak ti poviem len dve veci.
Prvá, ten koho máš ťa dostatočne nemiluje, pretože by ti tu krv zohnal aj na konci sveta a druhá, že nevieš dobre klamať a nikoho nemáš! Keby si aj mala, ja som aj tak lepší!" zasmial sa z posledných slov.

Neviem či to len hral ale vyzeral byť strašný egoista.

,,Koľko izbový byt máš?" začala som sa venovať svojej práci. 

,,5"

,,S balkónom? Bez?"

,,S balkónom. Načo sa vlastne pýtaš, poď si to obhliadnuť, dám ti u mňa papiere, ty si to zaznamenáš, a potom už neviem ako to robíte." povedal.

Mal oblečený čierno modrú mikynu s vlajkou jeho tímu. Vyzeral v nej strašne pekne. Mohla som som si oči zakrývať koľko som chcela, mohla som sa brániť koľko som chcela, vedela som že raz mu aj tak neodolám. No strach mal väčšiu moc. Ešte mal čierne rifle a vetrovku neidentifikovateľnej farby.

Zobrala som si papiere ktoré som potrebovala, ďalej kľúče od auta a tak ďalej.

,,Pôjdeš so mnou!" povedal mi vo výťahu.

,,Nerozhoduješ za mňa, potrebujem po dlhom čase vyvetrať auto. Pojdem za tebou!" dopovedala som. Strašne bol navoňaný, Vždy mi vadili výrazne mužké voňavky. No tentokrát mi to bolo jedno. Nasadla som do auta a nasledovala som ho. 

Vytvorila som skupinový hovor s Kikou a Emily. Dlhoročné kamarátky od školy, veľmi mi vo všetkom pomáhali. O Nikovi som im povedala, vedeli to jediné.

,,Baby vy sa poserete keď vám poviem ku komu idem domov!!!" zasmiala som sa na celé auto. 

,,Tak to čakaj odskočím si na záchod!" Smiala sa Emily.

,,Dúfam že si konečne u nejakého striptéra ktorému ideš prerobiť byt!" Emily.

,,Nezabudni koženná sedačka. Čierna alebo biela!" Hovorila Kika. 

,,Nie vy sprosté, zavolá vam neskôr lebo už som na mieste!"

,,Poriadne si to uži zlatko!" zasmiala sa do hovoru Kika.

Zložila som a zbierala som si veci. 

Medzi tým v Nikovom aute

,,Kámo, nebudeš mi veriť kto ide ku mne domoov!" smial som sa do telefonátu s Maxom.

,,No tak aký si nadšený, tak určite nejakú šľapku?" smial sa Max.

,,Nie nie Maxík, so šľapkami sa nestretávam. Ide ku mne Rose!" nadšením som išiel umrieť.

,,No kurva, ty si ale kanec!!!" hlasno sa zasmial Max do telefónu  ,,Ešte pred pár dňami si mi reval na ramene, a teraz takto? Dúfam že vieš čo budeš robiť!" smial sa Max. Mal som pocit že nemôže tomu rovnako uveriť tak ako ani ja som tomu neveril.

,,Nie, čo?" 

,,Hlavne to nepokašli, musím končiť mám návštevu. Čau kanec!"

Po tomto telefonáte som mal pocit že mi vymyslel zas nejakú hlúpu prezývku ako to on vie. Nemôžem sa dočkať čo múdre z neho výjde nabudúce.  

Pohľad Rose

Vystúpila som z auta so všetkými tými haraburdami. Zazvonil mi mobil. ,,To vystihol!" povedala som nahlas, vedela som že to Nik počul.  Priložila som si ho k uchu.

-Slucham!- zasmiala som sa do telefónu.

-No čo ako sa máme?- pýtala sa Emily.

Mala som chuť jej niečo nepekné povedať, ale Nik už stál pri mne.

-Čo zas potrebuješ?- podráždene a pobavene som sa zasmiala. Sama som nechápala ako sa to vôbec dalo. 

-Nudím sa celkom. Škoda že som vás nevidela odchádzať!- zasmiala sa do telefónu.

-Nemám teraz moc času, ponáhľam sa, večer pokecáme, ahoj!- vypla som jej telefón. 

,,Pomôžem ti s tým?" spýtal sa.

,,Nie, ja som už zvyknutá!" usmiala som sa a všetky papiere som objala. 

Vo výťahu bolo hrobové ticho. Až mi to bolo chvíľami trápne. Nechal ma výjsť prvú. Vyšiel hneď za mnou. Zaviedol ma k posledným dverám na chodbe.

,,Vstupuješ do môjho kráľovstva! Veľa ľudí tu nepúšťam tak si to váž!" zasmial sa.

,,Ja môžem aj odísť!" otočila som sa na päte. Stihol ma zachytit celým svojim telom tak že som do neho narazila.

,,Nemôžeš!" usmial sa milo.

,,Čo ma tu chceš väzniť?" zasmiala som sa.

,,Keď to bude treba!" odpovedal.

Vyzula som si topánky a tašku položila na zem. 

,,Poď ďalej!" potiahol ma za ruku.

Tú moju ruku som z jeho vyvliekla. Vôbec som nechápala jeho nálady a nemohla som sa naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. 

,,Posaď sa!" usmial sa keď ma videl stáť medzi dverami. Sadla som si na kožennú stoličku za jedálenský stôl v kuchyni. Keď sme pri tej kožennej stoličke, hneď som si spomenula na Emily. No radšej som myšlienku na čierny alebo biely koženny gauč nepodporovala.

,,Načo ti je tak veľký byt keď tu bývaš sám?" 

,,Sem tam tu prespáva aj moja sestra. Mimochodom ležala hneď vedľa teba."

,,A ako sa má?"

,,Určite dopadla lepšie ako ty Rose." na chvíľku sa odmlčal ,,Nemala by si mať taký lietavý život!" úprimne sa na mňa pozrel.

,,Mne tento štýl života vôbec nevadí, práve naopak! Úplne mi vyhovuje, nenaháňam chlapčiská, a naopak oni nenaháňajú mňa, teda ak nerátam teba!" zasmiala som sa. 

,,Chcem ťa spoznať bližšie!" povedal Nik po tichu ale zreteľne. 

,,Prečo práve mňa? Tam vonku je tisíc iných, krajších, lepších dievčat? Prečo to furt robíš?" pokrútila som hlavou a neklamala by som keby som nepovedala že mi to začínalo byť všetko ľúto.
Chytil ma za ruku......