"Hope!" Zvolal Klaus na svoju 12 ročnú dcéru. Bolo ťažké sa o ňu starať keď momentálne Hayley nebola v dosahu. Teda keď bola s tým parchantom Jacksonom. Ako strašne ho Klaus neznášal. Dokonca ho raz chcel zabiť, ale Hayley mu to prekazila. Hope zišla zo schodišťa ich rodinného domu. "Už som tu." "Tak nasadaj lebo prídeš neskoro." Klaus rozkázal svojej dcére a už bol pri aute. "Prečo nemôžem do školy chodiť sama?" Sťažovala sa ako každé ráno. "Dobre vieš že sa o teba bojím." "Ale čo sa mi môže stať? Som na pol hibryd a na pol čarodejnica." "Bude to tak ako vždy a bodka." Ukončil debatu Klaus. Hope si založila ruky na prsiach a už bola ticho až do konca cesty. Vysadla z auta a posledný krát zamávala jej prehnane starostlivému oteckovi. Vyšla a ponáhľala sa na hodinu. Samozrejme že prišla neskoro ako vždy. "Slečna Mikaelsonová. Že sa vám uráčilo. Tak aká je výhovorka pre dnešný deň?" Zhnusene na ňu pozrela dejepisárka. Hope zaťala ruky v päste, inak by učiteľke urvala hlavu. "Slečna Mikaelsonová, rozprávam sa s vami!" Okríkla ju učiteľka. V tom sa však Hope tak naštvala že vybuchlo umývadlo. Všetci pozerali na ňu. Tak to bude zase problém. "Hope Mikaelsonová!" Učiteľka jej meno vyplula. "Okamžite do riaditeľne!" Zvreskla a už išla ku dverám.
"Zase to urobila! Zase nejakým zázrakom niečo vybuchlo práve v jej prítomnosti." Rozkrikovala sa učiteľka. Riaditeľ na ňu pozeral ako na ufo. Hope mala čo robiť aby sa nezačala smiať. "Necháte nás tu osamote?" Mávol na učiteľku riaditeľ. Tá na povel opustila miestnosť. "Hope, Hope. Budeme musieť zavolať tvojim rodičom." "Nie. Prosím, len to nie." Chytila sa Hope za hlavu. "Iná možnosť tu nieje. Nevieme ako to robíš ale..." "Ja za nič z toho nemôžem." Ohradila sa Hope aj keď klamala. "Počkajte vonku a my kontaktujeme vašich rodičov." Nakázal riaditeľ. Hope sa pozrela do zeme a opustila miestnosť. Za pol hodinu už prišla Hayley aj s Klausom v závese. Všetci traja vošli do riaditeľne. "Pán Mikaelson. Pani Marshallová. Sadnite si." Obaja si sadli. Hope stála. "Vaša dcéra má riadny malér. Ak sa to bude opakovať..." "Čo vlastne spravila?" Spýtal sa Klaus ktorý by tam najradšej nebol. "Nechala vybuchnúť umývadlo." Klaus sa krátko zasmial a pozrel na Hope. Tej tiež trhalo kútikmi. "Klaus!" Sykla Hayley a drgla ho lakťom. "Ako viete že to bola ona?" Spýtala sa pokojne Hayley. "Jej triedna to vraví. A ako iste viete nieje to prvý krát čo sa stalo niečo také v jej prítomnosti." Riaditeľ sa odmlčal. Klaus aj Hope mali čo robiť aby sa nerozosmiali. "Pre tento krát to vyriešime napomenutím ale vašej dcére hrozí zhoršená známka zo správania. Môžete ísť." Všetci traja vyšli z riaditeľne.
Takže na prvú časť to stačí. Dúfam že to niekto bude čítať.
YOU ARE READING
Don't touch my family
FanfictionHope Mikaelson. Toto meno pozná snáď každá nadprirodzená bytosť. Našťastie obyčajný ľudia nemajú ani poňatie o koho ide a tak Hope môže žiť celkom kľudný život. Zatiaľ... Do jej 12 rokov je všetko v poriadku. Má úžasnú aj ked prehnane starostlivú ro...