Don't touch my family

88.časť

Zaparkovala som pred jej domom.
"Si si istá že nikto nieje doma?" Opýtala som sa. Ona porkútila hlavou.
"Mama ani ten jej pako tu nie su." Dodala.
"Si u mami?" Opýtala som sa. Keď som bola ešte tu a všetko bolo perfektné, len sa o ňu hádali a bojovali na súdoch.  Prikývla.
Prešli sme ku nej do izby a ja som sa mohla vyrozprávať..

"Takže.. si hybrid? Tvoj otec je vlk. Mama so strýkom sa rozhodli ti urobiť zo života peklo. Tvoja prateta je psychopat ale je mŕtva. Aj tvoj dedo. Tvoja teta je zbabelá psychopatka. Tvoja druhá teta je mŕtva a strýko ktorého motorku si vzala, je tiež mŕtvy. A tvoj o dosť starší priateľ je mŕtvy tiež." Zopakovala skrátenú verziu toho čo som jej tu hodinu rozprávala.
"Keď to takto povieš, znie to ako začiatok filmového prepadáku.." sucho som sa zasmiala.
"Opustená nadprirodzená sirota.. Sama proti celému svetu.. Ako sa s tým vysporiada?" Začala Britney hovoriť vážnym hlasom ako v upútávkach na filmy. Obe sme sa rozosmiali. Chýbala mi kamarátka..
"Ale je fajn že si späť." Povedala po chvíli. "Neboj. Dostaneš ich späť. A ak budem môcť pomôžem ti. A ty ma naučíš ako sa ovládať. Platí?" Prikývla som.
"Čo keby si dnes zostala u nás? Na noc. Mame to je jedno.." navrhla po chvíli.
"Fajn. Pokiaľ to dovolí tak si len pôjdem pre veci." Súhlasila som.

Prišla som domov. Zaparkovala som motorku. Bolo 6 hodín večer. Otvorila som dvere a tam sa mi naskytol pohľad na Elijaha a mamu.
"Moc na mňa nepozerajte. Dlho sa nezdržím. Budem u Britney." Povedala som počas cesty do mojej izby. Tam som schmatla tašku a hádzala do nej veci. Mama vybehla za mnou.
"Hope.. mali by sme sa porozprávať. Tá motorka je nebezpečná. Čo ťa to napadlo ju brať?" Bola kľudná.. a štvalo ma to. Mala na mňa nervy. Čítala som jej to z očí.. ale nekričala.
"Mne sa tá motorka páči." Mikla som plecom a prešla do kúpeľne. Začala som si brať veci.
"Ale čo ak sa ti niekto stane? Nikdy si nič neriadila? Alebo ťa to Damon učil?" Opýtala sa. V očiach ma zaštípali slzy.
"Nehovor o ňom!" Zasyčala som a rýchlo si zotrela slzu ktorá sa mi skotúľala po líci.
Vybehla som z izby ale mama ma  zastavila.
"Odveziem ťa ak chceš." Navrhla.
"Nechaj tak.. zajtra nejako ísť do školy musíme." Odmietla som.
"A čo ak sa ti to vymkne z rúk? A tvoja kamarátka spadne. Tebe sa nič nestane ale.."
"Je upírka mami. A mám to pod kontrolou. Som šikovnejšia ako vypadám." Mikla som plecami a už sa chystala preč.
"Hope.." zastavila som sa. Nemohla som sa však otočiť.. "dobre sa bav." Dodala mama. Tak som sa rýchlo pobrala preč.

Prišla som k Britney. Jej mama stále nebola doma.
"Možno budeme dnes same. Mama s tým dementom asi išli k nemu." Mikla plecami. Tak som sa odniesla k nej do izby. Tam som zložila tašku.
"Čo ti povedali na tú motorku?" Opýtala sa.
"Že je moc nebezpečná.." zasmiala som sa. Konečne som sa cítila aspon trochu šťastne. Mala som niekoho komu som sa mohla zdôveriť.
"Sľúb mi že už zostaneme kamarátky.." povedala som. Nechcem ju znova stratiť. Už nemôžem stratiť nikoho.
"Navždy. Doslova.." zasmiala sa.

"Ako dobrá si z Biológie?" Opýtala som sa keď sme si o 2 išli lahnúť.
"Neviem.. Vychádza mi 2. Prečo?" Zasmiala sa.
"Lebo pokiaľ budeme zajtra písať písomku tak som úplne v prdeli. Vymeškala som 9 ročník.. A nemienim si ho doháňať. A keďže máme obe super sluch a vieme ovplivňovať.. mohla by si mi to poradiť." Tiež som sa zasmiala.
"Samozrejme. Pokiaľ sa odvezieme zajtra na tej tvojej motorke."
"Ber to za splnené."