Hope kráčala ďalej a rozmýšľala nad tým čo sa práve odohralo. Kto to bol? Čo od nej chcel? A kde sa tu vlastne vzal? Tieto otázky jej výrili hlavou. Nanešťastie na ne nepoznala odpoveď. Vedela že sa jej nemôže nič stať ale aj tak sa bála. Rozhodla sa že pojde ešte na chvíľu ku starej továrni. Vždy tam chodila keď chcela byť sama alebo si písať do denníku. Mala tam kľud a súkromie. Vyliezla na strechu a začala kresliť. To však nevedela že radšej mala ísť domov.
~~~
Klaus sedel za stolom a čítal noviny. V tom sa zozadu priblížila Caroline. On to však vytušil a dal jej pusu skôr ako k nemu stihla prísť. "Čo sa stalo že máš dnes takú dobrú náladu?" Opýtala sa pohotovo Car. "Prečo by som ju ne..." chcel odpovedať ale niečo sa ozvalo spoza dverí. Počul hlasy. "Čo sa...?" Skôr ako Car dopovedala jej zakryl pusu. Ostatný pôvodný sa tiez otočili ku dverám. Za pár sekúnd však už nemali o akých dverách hovoriť, lebo skončili na prach. V nich stála celá armáda upírov a hybridov. Na čele však stál jeden koho dôverne poznali. Tyler...
Pri pomyslení na neho sa Car zastavilo srdce. Odmerane pozeral na Klausa ktorý v náručí schovával Caroline. "Takže sa s ním stále ťaháš?" Uchechtol sa Tyler. Car však nemala ani sekundu na odpoveď pretože sa upíri a hybridi rozbehli na nich.
~~~
Hope zoskočila zo strechy. Vzala denník a zastrčila ho do kabelky prehodenej cez plece. Išla domov. Konečne ju neprenásledoval ten pocit že za ňou niekto ide. Keď bola už pri dome išlo z neho nevysvetliteľné ticho. Žeby jej rodina dospela? Pomyslela si ale to nepripadalo do úvahy. Pribehla k domu a uvidela tú katastrofu. Na zemi všetci jej milovaní príbuzní. Strýko Elijah, Kol, Davina, Caroline, jej mama... všetci na zemí a od krvi. Ale jeden chýbal. Ocko! Priskočila k mame a začala ňou otriasať. "Mami! Strýko Elijah! Davina! Ktokoľvek! Do pekla, vstávajte!!" Skríkla už zúfalo. Nikto sa však nemal k tomu aby vstal. Do dverí, alebo skôr toho čo z nich zostalo, sa dovalil zase ten pako čo ho stretla keď ju prenasledoval. "Čo si im urobil?! A kde je ocko?!" Skríkla Hope s plačom. "Poď za mnou a všetko sa dozvieš." Prehlásil hybrid a Hope ho s ťažkým srdcom nasledovala.
Takže po dlhej dobe ďalšia časť. Mám ich napísaných ešte 7 ale celkom sa bojím ich sem dať :D no musela som písať ďalej. Nevedela som či by som bola schopná pokračovať. Tak tu to máte. Dúfam že ma nszabijete :D
YOU ARE READING
Don't touch my family
FanfictionHope Mikaelson. Toto meno pozná snáď každá nadprirodzená bytosť. Našťastie obyčajný ľudia nemajú ani poňatie o koho ide a tak Hope môže žiť celkom kľudný život. Zatiaľ... Do jej 12 rokov je všetko v poriadku. Má úžasnú aj ked prehnane starostlivú ro...
