Don't touch my family

28.časť

Hope prišla do starej opustenej budovy. Uvidela jej ocka spútaného v retaziach. Hlava mu ovísala a asi bol v bezvedomí. "Pustite ho! Chcete mňa!" Skríkla Hope a rozbehla sa k nemu. "Stoj!" Započula ostrý ale zato známy hlas. "Rebekah?" Opýtala sa prekvapene. "Ty s ním...?" Koktala ďalej Hope. "Áno, tvoj otec si zožerie to čo napáchal." "Nie! On sa snažil ma chrániť! Za to môžem ja! Ak niekoho máš trestať tak mňa!" Vrieskala beznádejne Hope. "Ale zlatko, on toho napáchal dosť aj pred tvojim narodením. Sved bude bez neho lepší. Ver mi." "Ak mu ublížiťe tak verte že vás všetkých zabijem! Som silnejšia ako vy všetci! Rozumeli?!" Začala sa vyhrážať. Robila to vždy v krajnej situácii. "Od Klausa si toho veľa pochytila. Akonáhle nevieš čo ďalej, vyhrážky a vyhrážky. Nič nové. Si taká jeho kópia až mi je zle." Povedal hybrid ktorý ju sem priniesol. "Dosť Tyler!" Umlčala ho Rebekah. Hope sa na ňu otočila. "Rebekah prosím. Urobím čo chceš. Pomôžem ti sa dostať do ľudského tela. Ak chceš tak opakovane. Prosím." Hope sa zlomil hlas. Klaus sa začal preberať. "Hope!" Skríkol hneď ako započul jej hlas. "Tati!" Skríkla a chcela sa k nemu dostať. Rebekah ju však odhodila na druhú stranu miestnosti. "Teraz!" Skríkla Rebekah a znova sa vrhla na Hope. "Daj jej pokoj!" Kričal Klaus ale mal plno práce s hybridmi ktorý ho držali. "Esther mala pravdu! Si monštrum! Dokázala by si zabiť kohokoľvek. Si hnusná zmiešanina prírody!" Vrieskala Hope. Ale Rebekah si nevšímala jej výlevy a držala ju ako to išlo. Zatiaľ čo Tyler vytiahol kôl z bieleho dubu. Snažil sa ho zabudnúť do oslabeného Klausa ale aj tak sa bránil. "Prosím Bekah. Vrátim ti ľudské telo ak chceš." Plakala Hope. "Ale on tu bude aj naďalej! Naďalej bude šíriť skazu! Môj s... brat je monštrum!" Skríkla a snažila sa rýchlo opraviť ale Hope to počula. "Čo?! Chcela si povedať...!" Až teraz jej to došlo. Predsa to nemohla byť Rebekah. "Zastavte to! Je to Esther!" Kričala Hope ale bolo neskoro. Kôl z bieleho dubu preťal Klausove srdce...