Don't touch my family

3.časť

"Oci, že nenecháš aby ma mama zobrala. Chcem zostať tu." Klaus sa pozrel na svoju dcéru. "Nedovolím aby mi ta ktokoľvek vzal." Skočila k nemu a objala ho. "Chcem zostať tu." Usmiala sa na svojho ocka a ešte raz ho objala. Z ich rodinnej chvíle ich vytrhol Klausov telefón. "Čo chceš Davina?" Zavrčal do telefónu. "Je tu Mikael." Odpovedala vystrašená čarodejnica. Hope po prvý krát uvidela v Klausovích očiach strach. Hneď však nasadil jeho typický výraz a zložil telefón. "Musím ísť. Pockáš tu s Marcellom." Oznámil dcére a už ho nebolo. Chcela namietať ale nemala kedy. Klaus sa rozbehol do baru. Samozrejme tam bol Mikael v celej svojej kráse. Bolo tam dosť upírov ale na Mikaela nemali. "Dlho sme sa nevideli Mikael.

Naposledy keď som ta zabil." Ozval sa Klaus. Mikael sa otočil a pozrel na jeho syna. "Bastard prišiel na pomoc čo?" Zaškeril sa. Klausa čakal tvrdý boj.

Hope odbehla za Marcellom. "Kde je Klaus?" Spýtal sa keď si jej konečne všimol. "Neviem. Nechcel mi povedať ale niečo je s Davinou." Povedala naliehavo Hope. "Nie, Davina!" Povedal prestrašene Marcell a zmizol. "Jasné. Všetci zmiznite! Prečo nie?" Rozhodila rukami. Vedela že museli odísť ale aj tak. V tom sa otvorili dvere a vošla jej mama, Hayley. "Ahoj." Pozdravila svoju dcéru. "Ešte sa hneváš?" Spýtala sa jej. "Myslíš? Na teba budem vrieskať." Odfrkla Hope. "Je mi to ľúto. Ale vieš že sa nemáš predvádzať." Odmlčala sa. "Ale viem ako ti to vynahradím. Dnes ta vezmem do zátoky. Dlho si tam so mnou nebola." Usmiala sa Hayley. Tomuto hovorí 'vynahradím'?! Pomyslela si Hope. Ale neodporovala aby ju zase nenahnevala. Tak nasadla s mamou do auta a proti jej zásadám a nenávisti k Jacksonovi tam išla. Jej ocko sa na tom vždy smial ze to zdedila po ňom. A možno to aj bola pravda. Ale Jackson jej bol proste  nesimpatický. A tak sa viezli a Hope dúfala že sa im po ceste pokazí auto. Proste to tam neznášala. Už prišli. Neochotne vystúpila z auta. Hneď uvidela nejaké deti ktoré sa tam naháňali. Ako ju uvidel Jackson hneď k ním pribehol. Nasilu sa usmiala. "Ahoj Hope. Dlho si tu nebola." Usmial sa na ňu. Možno nebol zlý ale Hope ho proste nemala rada. "Hm. No hej." Odpovedala mu stroho. "Ale to nevadí. Nepridáš sa k deckám?" Spýtal sa jej. Zakrútila hlavou. "Trochu sa hanbí." Skúsila ju ospravedlniť Hayley ale ona vedela prečo nejde. Odtiahla Hope na bok. "Hope, chovaj sa slušne." "Ale mami, oni sa so mnou baviť nebudú. Som iná ako oni. Ja nie som indián čo po lese behá nahý." Toto nemala povedať. "Klaus!" Sykla Hayley. "Hope, tvoj otec je až moc namyslení. Nepočúvaj tie jeho reči." "Mami ale oni ma nikdy neprijali. Ani keď som bola menšia a chodila častejšie." Hayley to bolo ľúto ale nemohla s tým nič robiť. "Fajn. Ale skús si nájsť kamarátku. Možno si s niekým budeš rozumieť. Trebárs pozri tam." Ukázala Hayley na dievčatko čo sedelo same pri strome. "To je Lucy. Tiež tu nemá veľa kamarátok. Čo keby ste sa bavili spolu?" Hope prevrátila oči ale aj tak sa vydalato k dievčaťu. "Ahoj." Chabo pozdravila. "Ty si Hope však?" Hope prikývla. Nebola veľmi spoločenský typ človeka. "Je pravda že si hibryd aj čarodejnica zároveň?" Znova len prikývla. Nemala náladu na kopu zvedavcov čo sa im zišli za chrbtom. Nemusela sa ani obzrieť a vedela že ich sledujú. "Všetci kto nás tu teraz sledujú. Vypadnite lebo bude po vás." Zvíšila hlas aby pochopili že to myslí vážne. Vyparili sa. "To bolo dobré." Usmiala sa na ňu Lucy.

Takže podľa môjho názoru to je dosť dlhé. Čo myslíte: budú z nich kamarátky alebo nie? Prosim o váš názor.