Don't touch my family

53.časť

"Čo budeme dnes robiť?" Opýtala sa Hope hneď ráno. "Neviem. Je tu niečo čo by si chcela robiť ty?" "Neviem. Ty si pán zábavy." Zasmiala sa a Damon s ňou. "Tak.. neviem." Už zopár dní mali takých kedy nevedeli čo robiť. Hope však vedela jedno, s Damonom konečne začala žiť. S jej rodinou by nikdy nemohla zažiť niečo takéto. "Vždy som chcela vedieť korčulovať." So psími očami pozrela Hope na Damona. "To odo mna nechci. Upír na korčuliach? To určite." "Tak ma tam len vezmi. Prosím." "Fajn, ale počkaj do večera." Damon dostal nápad akoby sa s Hope za 1 nemuseli strápniť, 2 budú sami. Oboje mu nanajvýš vyhovovalo.
***
"Tak už ma vezmeš na tie korčule?" Damon už prišiel na to že má Hope vlastnosť kedy, ak si niečo zaumieni tak sa toho nepustí. Ale že by až tak moc chcela vedieť na korčuliach... to by ho nenapadlo. "Počkaj ešte chvíľu." Odpovedal. Hope sa stále však netrpezlivo mrvila na sedačke. Keď ju Damon nepozoroval a zapol si televízor, odbehla ku kufru. Vytiahla starý dennik. Nevedela či to vôbec chce urobiť. Otvorila ho a rovno preskočila na nové, čisté strany. Áno presne tak, chystala sa znova začať písať tú pekelnú knihu.
Milí denníček,
Po roku sa znova hlásim s veľkými zmenami.
Mám 15.
Otec je mŕtvy. Áno, Tyler ho zavraždil...
Odišla som od rodiny. Navždy..
Momentálne sa nachádzam v New Yorku. A spoločnosť mi robí Damon. S ním som začala žiť. Po 14 rokoch bolo načase..

"Ideš?" Vošiel Damon do izby. Hope rýchlo schovala zápisník a išla za Damonom.
***
"Zatvárajú, čo tu teraz chceš robiť?" "Uvidíš." Zaculil sa Damon a podišiel ku človeku čo práve zamikal dvere. "Dáš nám kľúče a necháš to tak. Zajtra ráno ich nájdeš pod rohoškou." Povedal a pozrel mu do očí. Človek mu dal do ruky kľúče a odišiel. "Dáma má prednosť." Otvoril dvere a nechal Hope vojsť. Tá celá vysmiata vošla.
***
(Pustite si pesničku)
"Vôbec mi to nejde. Kašpem na to." Sadla Hope na lavičku a podoprela si hlavu. "To sa tak rýchlo vzdáš?" So smiechom k nej podišiel Damon. On si však korčule dať odmietal. (Ani sa mu nečudujem XD) Hope na neho pozrela. Chytil ju za ruku a postavil. Pomaly ju vytiahol na nohy. Skoro znova spadla keď sa naklonila do zadu. Damon však upírskou rýchlosťou prešiel zozadu k nej. "Neboj. Nenechám ťa spadnúť. Som tu s tebou." Pozrel na ňu a chytil ju za pás. Pomaly sa presúvali po parkete. Mali ho celý pre seba. Tak ako to Damon plánoval. "Tak preto sme sem išli až teraz?" Zasmiala sa Hope. "Asi tak." Smial sa s ňou aj Damon.
***
"Poď, poď." Navigoval Damon so smiechom. Hope sa snažila ale aj tak jej to extra nešlo. Zrazu skríkla. Keď už myslela že spadne tak ju ruky zachytili. "Povedal som že tu som s tebou."
(Stopnite pesničku)
..
"Jediná chyba je, že keď chceš ísť ideš rýchlo. Ale upírsky rýchlo. Musíš ísť kľudne. Ako človek." "Tak mi to ukáž." Nadvihla obočie. "To tu radšej na mieste skonám." Zasmial sa. "Môžem zariadiť. Keď si to tak želáš." Ozvalo sa z druhej strany miestnosti. Tento hlas počuli obaja a dôverne ho poznali. Hope prižmúrila oči. Tak moc chcela vypadnúť, hoci aj z okna. "Čo tu robíš?" Skríkla nahnevane...