Don't touch my family

43.časť

"Nejde sa jej dovolať, neviem kde je.. hovorte si čo chcete, ale ja ju idem hľadať." Povedala odhodlane Hayley. "Hayley, nechaj ju vychladnúť. Ona sa vráti. Pochopí to. Nieje hlúpa." Zadržal ju Elijah. "Aj tak nevieš kde je." Povedal Kol ktorý sa ju teda upokojiť rozhodne nesnažil. "Mali sme jej to čo najskôr povedať. Mala to vedieť. Možno by ju to zaskočilo ale bola by tu a veci by sa pohli ďalej." Vzdychla znova Hayley. Ako mama cítila že zlyhala.
~~~
U Damona doma
"Takže kam by si chcela ísť?" Opýtal sa Damon. "Neviem. Otec ma nikdy nikam nepustil. Nikde som nebola. Ale myslím že ty si tu už trochu dlhšiu dobu ako ja, tak čo navrhuješ?" Opýtala sa a sadla si na operadlo kresla. "Tak pre začiatok, napríklad New York. Tam by mala byť každá nesmrťeľná bytosť aspoň raz. Piješ krv?" Spýtal sa Damon keď vyťahoval sáčky z nemocnice. "Hej." Odpovedala a jeden jej podal. "Takže Klausova výchova nezlyhala." Zaškeril sa na Hope. Tou pri mene jej otca trochu zatriaslo ale inak už nič. "A ako je možné že ta vôbec pustil? Alebo si utečenec na úteku?" Zasmial sa. "Nechcem sa o tom baviť. Niekedy ti to poviem ale nie teraz." Odpovedala tak aby ho neurazila ale zároveň to tu nemusela vykladať. "Ok. Kedy chceš vyraziť?" "Neviem daj termín. Do kedy si schopný sa pobaliť?" Uškrnula sa. Ona za sebou tiahla len jeden stredne veľký kufor, takže pre ňu rýchli odchod nebol problém. "No čo najskôr to bude možné." Dodala nakoniec. "Takže si utečenec." Uchechtol sa Damon. "Dá sa to tak nazvať." Povedala a napila sa krvi. "Takže zajtra môžeme vyraziť?" Odpoveďou na jeho otázku bolo prikývnutie. "Pojdem si zajednať hotel." Zdvihla sa Hope na odchod. "Ale načo? Izieb je tu dosť. A keby si sa tam náhodou bála tak sa v noci môžeš presunúť ku mne." Zase nasadil grimasu. "Brzdi. Ja viem ako to u upírov chodí. Niekto sa vám páči, pár rečí a je to tam. Z jedného takého večera a pár pohárov som vlastne tu. Ale mám 14. Bozkávať sa môžeme, ak ti to urobí takú radosť,  ale myslím že na posteľ je trochu skoro." Povedala odmerane. "14?! Typoval by som tak 16. Nie si mladá na to aby si bola v dome s takým perverzákom? A sama?" "Možno mladá som, ale za to oveľa silnejšia."
~~~
"Tak ako si sa rozhodol, synak?" Opýtala sa po ďalších hodinách samoty, Esther. "Tak že môžeš ísť do prdele aj s tvojou ponukou. Aj keby sa všetci súrodenci rozhodli byť ľudia. Môžeš ísť niekam!" Skríkol naštvane. Nebol ochotný to vzdať bez boja. "Pozrieme sa ako sa má tvoj drahý brat bez svojej lásky?" Znova mávla rukou ale to čo uvidela jej náladu zrovna nezlepšilo. Kol s Davinou sa objímali a bozkávali. Práve mierili do postele, takže Esther obraz zrušila. "Nejako sa ti to nepodarilo." Zasmial sa Klaus na jej zúfalej tvári. "Ako? Počkať, to tá malá obluda! Ako sa to tá tvoja príšera volá? Hope!" Jej meno zaškriekala. Klaus bol v tej chvíli na svoju dcéru naozaj hrdý. Rozmýšľal čo teraz robí. "Pokiaľ tam bude tak sa ti nič nepodarí. Jej krv funguje tak ako tá moja. Možno aj lepšie." Zasmial sa Klaus na svojej stále z miery vyvedenej matinke. "Tá malá príšera to aj tak raz bude musieť vzdať. A potom to príde." Povedala a znova odišla. Klaus tam zostal sám, iba so svojimi myšlienkami.

565 slov! Normálne to má tak 300-400 kiežby sa všetky darili také dlhé :D