Don't touch my family

87.časť

"Britney?" Pozrela som prekvaoene na blondínu ktorá pila zo sáčku s krvou. Prekvapene a vystrašene na mňa pozrela.
"Hope.. ono to.. nieje tak ako to vypadá.. vysvetlím ti to.." v očiach mala slzy.  Je upírka. To viem. Ale chcem to teda počuť. Pobádala som ju pohľadom.
"Neviem ako sa to stalo. Išla som večer po jednej párty domov.. a mala som pocit že niekto ide za mnou. A v tom.. zahryzol sa mi do krku. A myslela som ze to neprežijem ale.. dal mi jeho krv. A neviem čo bolo ďalej. Padla som do temnoty. Zobudila som sa na zemi. Na tej ulici.. a cítila som hlad. A tak som to urobila.. nechcela som ho zabiť.. naozaj.." rozplakala sa. Chápala som to. Keď po prvý krát niekoho zabijete.. je to hrozné. A vraj premena býva prišerná. Prešla som k nej a objala ju. Predsa to bývala moja kamarátka. A stála pri mne.. a či chcem alebo nie, mala som stáť pri nej.
"Nebojíš sa ma?" Opýtala sa prekvapene. Som oveľa väčšia beštia ako ty.. pomyslela som si.
"Viem že by si mi neublížila." Povedala som namiesto toho. "Ako dlho to tak je?" Opýtala som sa potichu.
"2 týždne. Zvykám si.. naozaj sa nebojíš?" Odtiahli sme sa od seba. Pokrútila som hlavou.
"Si ozajstná kamarátka." Usmiala sa na mňa. To som jej oplatila.

Zvyško dňa som pretrpela.. ale musela som uznať že mama mala pravdu. Za ten deň som myslela na iné veci. Na problémy ktoré nastali v škole. Hneď na prvej hodine chémie ktorú som absolvovala sme schytali písomku. Nanešťastie ten vymeškaný rok sa na mne podpísal. Nevedela som vôbec nič. Ale našťastie sa mi Britney snažila radiť. Takže aspoň 4 by som mohla dostať.

Po škole sme sa odtiaľ rýchlo vypratali.
"Vážne si nič nevedela?" Zasmiala sa Britney.
"Nie.. Nikdy mi to nešlo a rok som vymeškala." Tiež som sa zasmiala keď sme prechádzali parkoviskom.
"Vymeškala? Počkať, kde si vlastne bola?" Hodila na mňa spýtavý pohľad.
"Ja.. vlastne som bola.." zakoktala som sa. Čo jej mám povedať. "Ja ti to poviem ale musíme odtiaľto vypadnúť.." povedala som. A tak prikývla. Prešli sme ku Kolovej motorke.
"Tá je tvoja?" Povedala udivene. Prikývla som. "Otec ti dovolil na tomto jazdiť? Koľko máš? 16?"
"Nedovolil.." zamrmlala som. "Ani mama ani Elijah.. nikto mi to nedovolil. Sama som si to dovolila. Kol by ma zabil keby zistli že som mu ju vzala.." dodala som.
"Hope.. čo sa stalo?" Opýtala sa.
"Nasadni. Vysvetlím ti to."
Nastartovala som ale vtedy sa Britney ozvala.
"Vieš to vôbec riadiť?"
"Veríš mi?"
"A mám na výber?"
"Nie." Uškrnula som sa. Tak som vyšlazo školského parkoviska..

To je mi zázrak, dnes dávam 2 časti! :D tuším sa dostávam do starých kolají.
Znova ma začalo baviť to písať a nerobím to z donútenie :D
Takže dúfam že mi to vydrží a dopíšem to. :)